Ahojte,
v lete som sa náhodou stretla s jedným mladým mužom (ja 24, on 25) na takej ľudovej zábave, kde nás bolo kopec kamarátov (poznali sme sa dávno z jednej inej akcie, ale nikdy sme sa bližšie nerozprávali- skôr sme sa poznali tak, že sme o sebe vedeli a mali spoločných známych). On sa prihovoril a prehodili sme pár viet a to bolo celé.
O pol roka na to, mi napísal, začali sme si písať veľmi intenzívne a nakoniec sa aj stretávať. Ja som mu zo začiatku veľmi v sebe nedávala šancu ale čím viac som ho spoznávala, tým som ho mala radšej, vyzeralo to obojstranné...on inicioval všetko, AŽ mi raz povedal, že on v tom vzťahu necíti tú "iskru", tak že to asi nechajme tak ..
Mňa to zarazilo, lebo ani ja som to najskôr necítila, ale prišlo to..a dokopy sme boli von možno 7x..
Keď sme sa o tom rozprávali, aby sme to teda ukončili s čistým štítom a všetko si povedali na rovinu, on povedal, že ma má veľmi rán, že mu je so mnou super, a že sa mi páčim, inak by sa neozýval ale ISKRA..
Tak sme to ukončili.
Mňa by ale zaujímalo či sa Vám niečo také stalo? Čo si o tom myslíte ? Lebo ja si myslím , že 2 by spolu ani nemali nič začínať ak sa nepáčia jeden druhému už na začiatku, ale on tvrdil, že sa mu páčim ale vlastne chýba iskra? ide to vôbec dokopy?
Mňa to potom tak zarazilo a neviem sa tak pohnúť dalej, že na základe čoho vlastne sa ludia rozhodujú vo vzťahu?
Myslíte že mi len nepovedal všetko ? :D možno som sa mu ozaj nepáčila, ktovie :)
