Dobrý deň, včera som bol na svadbe. A pohádal som sa s priateľkou na svadbe. Pretože som nechcel tancovať a vo všeobecnosti sa zabávať.
Ako nad tým tak premýšľam sám nad sebou nebola to len chvíľková vec. Na každej oslave alebo akcií sa proste nezapajam do ničoho sám proste sedím každý sa baví a ja nie. Proste nič. A takto to bolo aj na svadbe nechcel som tancovať a aj keď som šiel tak to bolo z donútenia ako ze by som chcel. Aj pri tanci proste premýšľam hanbím sa za svoj tanec. Nikdy som totiž netancoval ani to neviem. Proste neviem sa uvoľniť nedokážem to. S nikým nekomunikujem. A vždy to tak bolo. Hlavne pri tanci sa stále sledujem svoje okolie ci ma niekto nesleduje a nesmeje sa zo mňa. Mam taky pocit ze to súvisí spolu s detstvom kedy som na základnej škole prežíval pravidelne šikanu, výsmech, ponižovanie. Doteraz som nemal zdravé sebavedomie až kým som nestretol terajšiu partnerku. Ta mi strašne pomohla si vybudovať ako také sebavedomie. Ale mam pocit ze toto všetko je v mojej hlave kde je problém.
Neviem sa baviť
dlhé roky som sa ani ja nevedela. Zmenilo sa to len pred pár rokmi.S manželom sme zakaždým ľutovali, keď sme boli pozvaní na svadbu, že si tam nemôžeme priniesť aspoň knihu na čítanie, aby sme sa tak príšerne nenudili.
Potom bolo pár svadieb, kde sme si mali čo povedať s inými. A tie to tak zmenili. A dávno sme na žiadnej neboli a pravdu povediac, vôbec nám to nechýba.
:-))
Moja sestra je v takom vztahu, v ktorom sa navzajom davaju permanentne dole, proste kto z koho. Cele dni nic nerobia, poberaju za nic vysoke soc.davky, nie u nas, tak nieto divu, ze svoj volny cas vyplnaju vzajomnym napadanim a stavom tzv.totalnej vojny. Aktualne prehrava, hoci uz ani nevie celkom presne povedat, ze o co islo pri poslednej bitke nedaleko 'Viednie'. Ano, treba bojovat dovtedy, kym obidve strany nezabudnu na to, kvoli comu vlastne zacali medzi sebou bojovat. Langavajla - po gauci sa vajlam, lepsie ako hasterive bitky, slovne inzulatacie, nahodne sotenia a pastne suboje. Kam to ludstvo speje, nikto nevie.
Je to úplne normálne, tanec je trapošina pri ktorej človek vykrúca telo jak... Tiež neznášam také akcie... Chvalabohu som nebol na žiadnej svadbe a na stužkovej som sa brutálne nudil.
Samozrejme tancoval som aj s nevestou, aj s jej mamou a babkou a par tancov samozrejme bolo aj s priateľkou. Len potom proste prišiel ten moment útlmu a už som proste nechcel a bol som nuteny do toho. Tak to dopadlo tak ze sme spoločne odisli domov a nerozprávame sa. A navyše mi povedala ze nebude s človek ktorý sa nevie zabávať. Plus bola pozvaná na oslavu mojej banky a to tiež odmieta teraz prijst. Tak ma to mrzí veľmi a sa bojím ze sa so mnou chce rozísť
Ahoj, vôbec s tým nerob problém. Patnerke vysvetli, že nie si žiadny exgtrovert, ktorý by bol parketovým levom. Zároveň by som ti ale poradila, vždy si určil aspoň minimum toho, v čom sa vieš obetovať - napr. 2-3 tance v rámci svadby a potom to ber ako obetovanie sa z lásky k partnerke. Keď budeš potom tancovať tak sa sústreď len na to, že ju miluješ a robíš to kvôli nej aj napriek tomu, že nie si super tanečník, a ostatní si môžu niečo myslieť. No a čo? Nech si myslia. Sústreď sa na ňu a sprav jej radosť. Ona zase by mala pochopiť, že nemáš kapacitu na to aby si tancoval celú svadbu...To je všetko - je to úplne OK, proste ťa nebavia zábavy - nič sa tým nedeje, si úplne normálny dobrý chlap - neboj sa.
Skus sa na to pozriet inak. Nejde o to, ci sa dokazes bavit, alebo vies tancovat. Kazda zena si so svojim milovanym rada zatancuje, ked sa jej pozera do oci a okolie pre neho prestane existovat. Nehovoriac o tom, ze jedina zena, ktora ti dopomohla k sebavedomiu si to zasluzi.
raz som bol povedzme, že prinútený isť na nejakú akciu kde bola takáto muziika a bolo to pre mňa utrpenie - nič ine len som sa po chodbach motal atď
ArkAngel: Nič si z toho nerob, ja som na tom rovnako... Mám 32 a ešte som nenavštívil žiadnu svadbu. Napr. aj preto, že na typickej zábavovej muzike sa viem baviť asi tak jak nejaká babka z kostola na niečom takom
www.youtube.com
