Koncim so vztahmi

nanana, dala si len jedinú otázku: - "Kde som ja urobila chybu, že to všetko takto dopadlo?"
nanana, ešte nič "nedopadlo"... Život ide ďalej a ten tvoj pôjde tiež. Možno si to uvedomíš až v čase, keď ťa prebolí rozchod. Aj ten mal nejaké príčiny, ale to vieš iba ty...
Všetko ostatné, čo ťa trápi, vychádza z tvojho pocitu smútku a rôznych pocitov nespravodlivosti. No nie všetko sa udialo a deje bez tvojho "pričinenia". Teraz nie si v stave, aby si mala na všetko objektívny pohľad, ale aj to príde. Už čoskoro.
Vieš koľko krát som už počul vyjadrenie: - Končím s chlapmi, lebo všetci sú falošní? Končím s babami, lebo všetky sú také a onaké? Si len jedna z nich - jedna, ktorá pod tlakom robí rôzne vyhlásenia a neuvážené závery.
Komu sa v živote vždy darí? Mikrovýnimkám, ktoré len potvrdzujú pravidlo, že v bežnom živote sme raz hode a potom občas aj dole? presne tak, taký je život.
Nie si výnimka v ničom. Dnes ti je zle, zajtra bude dobre. Ide o to, čo chceš, pretože len na tom záleží.
Chceš prácu? - nájdeš si ju.
Chceš vzťah? - môžeš ho mať.
Chceš kamarátov? - budeš ich mať, ak ňou sama budeš.
Chceš všetko vzdať? - stane sa. Iný zákon života nie je. Buď sme v pohybe, alebo sedíme a strácame čas stonaním.
Chvíľu stonať a aj plakať je dovolené... Aj tebe, ale neostaň v tej polohe zbytočne dlho.

snazilkajulka: Ved ja viem ze pridu aj odidu.Ja toto viem.Nevedela to vsak kamoska kedze na strednu skolu prestala chodit, robotu nemala a chlapi ju vacsinou nechali.Takze nemala nikoho len mna.A tak mi stale pisala.Lenze ja som si chcela robit skolu, budovat si vztah neskor rodinu.A nie riesit stale iba jej problemy a moj zivot by mi utiekol.Nakoniec sa stalo vies co?.Ked som padla na dno asi aj kvoli tymto toxickym ludom lebo som im nevedela dat v zivote zbohom a furt chcela pomoct, tak oni znicili mna.Vztah sa mi rozpadol, choroby prisli ochorela som a opora? Ziadna.Skap.Este sa tesili z toho kde som.A nie ze pomozu.A tak sa kamoska zasnubila, porodila dieta , teraz uz nema problemy , lebo ma dieta.Muza.Takze tak.A kasle uz na mna.Iba ma lutuje.Ako som dopadla.Toto mam za pomoc ktoru som jej dala.Lebo som sa jej bala a nedokazala sa jej uz skor zbavit.Vsetko kvoli strachu.A mama mi vies co robi? Vzdy mi zakazovala tuto kamosku a teraz mi len hovori ako sa ta kamoska ma dobre, ze ma priatela rodinu a ja som ako dopadla.Mama vlastna sa mi smeje.Takze asi tak.A vydrz toto vsetko peklo.A sama si zato mozem lebo sa neviem zbavovat ludi kvoli strachu ze mi nieco urobia mne alebo mojej rodine.Kedze som uz doma parkrat pocula ze sa z rodiny jeden ujo vyhrazal smrtou zene a taketo veci zle.Takze pretoto mam strach ublizovat inym.Ze ma zabiju, urobia peklo.

ahjaj:Dakujem.V niecom mas pravdu.Inak ja rada pomaham , vies len mam problemovu mamu, teda viem ako sa v zivote ma.Nikdy nemala peniaze, cely zivot sa len stazuje.Takze dost vela sily som davala jej.Alebo teda brala silu ona nam.Ziadna pomoc detom len teda ze sa mam odstahovat cim skor a zit sama. A ked uz sa zariadim zacnem pracovat tak bude vyvolavat a plakat ze ona nema zaco zit a ja si zijem.Ale makat do fabriky to je pod jej uroven.Moja robota bola vzdy pod jej uroven, a ked mi skoncila zmluva v praci a sla som naspat domov a kupovala si drahsie veci, samozrejme ze sa uz zacala vybrazat ze ja si kupujem drahe a neplatim ani byt.A ze co si myslim o sebe.Budem platit a nie si zit.Ja som prisla chora s bolavym srdcom po rozchode a fakt som nemala silu riesit mamu a jej domace rady, teda ze pocitat peniaze kolko jej mam davat na jedlo a taketo veci pritom nevedela navarit nic spolah ziadny na nu, nechala ma v depresii samu este mi nakladala, ja som plakala doma za priatelom a ona prisla s tym ze co revem ze mam bordel v izbe a ze preto ma nechal.Toto je matka?? Dalej ani nepisem.V tomto case som fakt potrebovala kamosku niekde vypadnut od mamy.A preto som napisala tej jednej ale vykaslala sa na mna.No a pre bubliii anpisem len tolko? ze tato kamoska bola od zakladky v problemoch teda rozchody, nezamestnanost, do skoly na strednu prestala chodit.Vzdy len problemy a ja som s nou aj tak chodila von a ked som niekedy nesla, tak sa mi este zacala vyhrazat ze nejdem.Na vyske som uz nemala cas na nu lebo vela povinnosti ale vzdy som si aj tak nejaky cas nasla.A teraz co ma ja po dlhom case jeden problem teda ten rozchod aj robota, tak sa na man vykaslala.A mozno by som nemala taku bolest s rozchodu a skocila vztah skor ale bolelo by to a kto by mi pomohol??? Mama, alebo tato akoze kamoska?? Ani jedna z nich.Ziadna pomoc.Pomoz si sama.A teraz sa mi vyhrazaju obe dve ze aka som ja bola a nepomohla im.Preto mam uz dost.Lebo mam pocit ze ja pomaham a ludia sa na mna aj tak vyseru zato ze raz som jeden den cas nemala.Ale oni maju problemy denno denne a ja len raz za cas.

Ani sa necudujem, ze ju to prestalo bavit, koho by to bavilo donekonecna??

Su proste ludia, ktori do nasho zivota pridu len na chvilu, alebo pridu, ale vyskytuju sa v nom len obcas. Taky je zivot, ludia prichadzaju a odchadzaju, malo kto ostane po cely zivot, ked som bola na zakladke mala som jednu naj kamosku, nieco sa stalo a isla inou cestou, vlastnou, na ktorej mna nepotrebovala, pozdravime sa a to je vsetko. Potom som bola naj kamka so svojou spoluziackou tiez na zakladke, bolo to super, potom sa nase cesty trosku rozisli kvoli rozdielnym strednym skolam a ona mala dlhodobejsi vztah, nemala moc casu, volny cas travila s frajerom, ja som si program vedela vyplnit nevadilo mi to, potom jej to doslo a zacali sme sa stretavat tri ona, jej spoluziacka a ja z inej skoly, nikomu to nevadilo nas vztah fungoval, boli sme ako sestry, potom po maturite som sa odstahovala do zahranicia a tam to asi zacalo utichat, ked som prisla dom, vedeli sme sa najst, ale menej a menej, z rod. dovodov som sa nastahovala naspat na SK, ale priatelstvo uz nebolo take ako pred tym a nie je take doteraz, mam inu najlepsiu kamaratku, mam snubenca, rodinu, je mi fajn :) Chcem tym povedat, ze to, ze nam niekto oddie zo zivota neznamena koniec, ale ze uvolnil miesto niekomu kto pride :)

Suhlasim s Bee, mne sa stalo presne toto iste, ale z druhej strany - teda ja som bola ta, co mala mat cas na vecne nezamestnanu a porozchodovu kamosku, co si pri mne vylievala smutok zo zivota. V zasade mi to neprekazalo a mala som ju rada (co teda nikto v mojom okoli nechapal) a ked sa dalo, snazila som sa s nou stretnut a pomoct, ci aspon byt na mobile. Takto sme to tahali hadam 3roky. No ale aj moj zivot sa zmenil, na rozdiel od nej mam muza, rodinu, domacnost, pracu. Ked sa s nou frajer uz po x-ty raz rozisiel a ona mi volavala skoro kazdy den na niekolko hodin, opatrne som naznacila, ze takto to nepojde. Proste uz to bolo vela aj na mna, nie som predsa psycholog na telefóne. A ako to dopadlo? Kamoska urazena, ze zrazu nemam na nu cas a co som to za kamaratku. To, ze som sa raz odvazila urcit si hranice a naznacit, nech skusi situaciu zvladnut aj sama zrazu prevazilo vsetok moj predosly a starostlivost, co som nasmu vzťahu dala. No..a odvtedy sa mi neozvala. Aj ma to mrzi, ale tak respektujem jej rozhodnutie.
Tvoj prispevok mi ukazal, ze chyba asi nebola na mojej strane. Tak snad ti moj pomohol vidiet veci trochu z ineho uhla.

Chápem, že máš pocit, že si sama, a nikto o Teba ani nezakopne, keď si na dne.
Sebaľutovanie však zbytočne predlžuje toto obdobie, a pridáva na času smútku.
Skús byť teda miesto neho osožná. Ak si zdravá, skús napríklad darcovstvo krvi alebo dobrovoľnícku činnosť.
Ak si veriaca, aj modlitba a trochu tichého premýšľania pomôže. Spomeň si na dávne kamarátky, s ktorými si už dávnejšie nebola v kontakte a zavolaj im. Iba zavolaj, nepozývaj za každú cenu von, a okrem sťažovania sa, ako sa máš ty, sa spýtaj ako sa majú oni. Potom vyčkaj, či sa aj oni spýtajú na to isté teba, a ak áno, až vtedy im povedz.
Človek je tvor spoločenský a preto sa vzťahov nevzdávaj, len im dávaj voľnejší priebeh a nič nesiľ. Tiež sa snaž byť ústretovejšia, keď niekto potrebuje Teba a nájsť si naňho v budúcnosti čas.

Nie si jedinacik? Vyzera, ze vsetci okolo teba by mali robit to co si ty prave zmyslis. Inak su vsetci zli.

Pravdepodobne tí ľudia, o ktorých píšeš pocítili tvoj počiatočný nezáujem o nich a keď si sa im ozvala potom, keď si potrebovala ich prítomnosť v tvojom živote, možno to na nich pôsobilo tak, že sa ozveš len keď niečo potrebuješ, a preto sa k tebe zachovali chladne. Ďalším dôvodom je možno to, že si pôsobila negatívne a väčšina ľudí sa šíreniu negativity vyhýba. Každopádne by som ich na tvojom mieste hneď neodsudzovala, možno mali na svoj postoj svoje dôvody - tak ako ty kedysi svoju zaneprázdnenosť.