Prečo niektoré matky uprednostňujú synov pred dcérami a viac im dovolia

Este doplnim: preco vlastne matky dovolia dceram chodit oblecene (etc.) ako... Nie zahalene! Preco je to tak?

Vynikajuca otazka, vynikajuci postreh. Ozaj, preco je to tak???

ahojte, mám syna aj dcéru, a naozaj som aj ja na dcéru prísnejšia a očakávam od nej viac pochopenia ako od syna. Nie je to záležitosť lásky, mám ich oboch veľmi veľmi rada. Len nejako očakávam, že vedenie domácnosti, vedieť si poradiť, to nejako sa práve tá dcéra má naučiť doma. Keď mi syn neskoro večer povie, že chce puding, nejdem mu ho spraviť.
Pri dcére mám pocit, čo všetko ju musím naučiť, ako má fungovať, aby zvládala všetko neskôr a fungovala, ako sa patrí. Syna by to mal podľa mňa naučiť jeho otec. Teda očakávam, aby vedel vymeniť žiarovku, aby vybral dcére z ruky ťažký predmet, aby sa jej poďakoval za jedlo, keď mu pripraví a tak. Ale do domácich prác skôr zapájam dcéru aj z praktických dôvodov. Syn sa musí do školy veľa učiť. Dcéra sotva dačo.
Čo vás chcem ale ubezpečiť, že milujem deti rovnako, teda ťažko či rovnako, kebyže sú na váhe, ale miera lásky sa meria sebaobetovaním.
Keď je niektoré z nich choré, rovnako sa o ne bojím.

Manzel: Ked ty niečo rozkažeš synovi a ona to spravi za neho, pripadne mu povie, že nemusi, uči ho nerešpektovať tvoju autoritu. A to nie som chlap, ale byť na tvojom mieste, važne si s ňou pohovorim, ze ak nezmeni spravanie, nastane rozchod. Viem, ze ty to asi neurobiš, kedže jej toto toleruješ a asi ste spolu dlho, ale u mna dlho-nedlho, ja by som sa s tym nezmierila, som proste taka - tam, kde nie je medzi partnermi vzajomny rešpekt, nemože byť zdravy vzťah, ani zdrava vychova.

Petroneta: Máš aj dcéru alebo len synov? Ďakujem, že si priznala, že im dovoliš skoro všetko. Moja matka si to nedokaže priznať, a vravi ze nas ma rada rovnako, pritom okato oveľa lepšie zaobchadza s bratom. A nielen to. Ona mu plní vrtochy, akoby bola pre neho bábka na špagáte - skutočne, nie on poslucha ju, ale ona jeho. Je dospelý, ale ked si povie, že chce o 21:00 puding, uteká mu ho urobiť. Keby som jej to povedala ja, len na mna škaredo pozrie, že čo si dovolim niečo take vobec vysloviť alebo že či nemam ruky. U neho bez slova ide.

Čo je ale dôvod? Na to sa pokušam prisť. Aj ona mala len sestry napr. A otec jej zomrel, ked mala 10. Je rozvedena a s otcom sa neznaša, nekomunikuju, len ked musia. Zeby preto? Alebo preto, že sme patriarchalna spoločnosť, veri Biblii kde sa vravi, ze žena ma byt podriadena mužovi (ale nie synovi preboha) a ona veri, že muž je silnejši, pokračovatel rodu či je pravdepodobnejšie, že ako muž viac zarobi a tak že sa o nu v starobe postara? Azda preto, že je to opačne pohlavie a oidipovský komplex?

A čo je dôvod, že si to nikdy nedokáže priznať aj ked to okato robí? Neverím ani milimeter tomu, žeby si to neuvedomovala. Robí to naschvál.

Pekne si to napísala o tom doplňovaní sa rodičov. Lenže realita občas funguje inak. Čo ak sa otec nezaujíma o deti vôbec? Ani o jedno? Potom kde má dcéra hľadať oporu a pocit, že za niečo stojí, pocit bezpečia a že ju ma niekto rad, že nie je menejcenna oproti detom, ktore maju milujucich rodičov? Alebo ked jej obaja daju pocit, že napriek všetkemu čim je a o čo sa snaži si nič nezasluži, alebo že si zasluži, aby sa k nej spravali horšie, len preto, že je dievča alebo preto, že vôbec existuje? A prečo sa nasledne taka matka hneva, ked si dcera najde ovela staršieho priatela (v jej veku)? To jej fakt nedopina, že to je jej vina a vina jej exmanžela? Ja som si svoju orientaciu nevybrala. Oni mi ju vybrali, dokonca predurčili. Prečo sa rodičia hnevaju na deti za to, čo im spôsobili oni sami? Alebo prečo sa tvária, že to nechápu?

Petronetta ja moju manzelku velmi lubim a podporujem, spravam sa k nej s uctou, nedovolim jej nosit tazke veci, otvaram jej dvere, ak dostane defekt pridem a dam jej moje auto, aby necakala na ceste kym prehidim koleso, ked nakupuje nosim jej veci, aby mala volne euky ... vsetci sa cuduju ako sa k nej spravam. Syna som velakrat upozornil, ze mamina je ako tvoja frajerka, tiez by si nechcel, aby sa k nej niekto zle spraval, pripiminam mu, ze ked bol chory, ona sa o neho starala atd. On si k nej nedovoli, ked vie, ze som tam, no parkrat nevedel, ze som vo vedlajsej miestnosti a vtedy si dovoluje. S manzelkou som sa o nom rozpraval, no ona jednoducho nedokaze byt k nemu ina a on to zneuziva a s manzelkou sa potom 8ba kvoli nemu hadame. Ked mu nieco vezmem, napr. auto za trest, tak manzelka ho ide odviezt, hoci chodia autobusy. Ja ju v tomto nechapem, ze hobtak nekriticky ma rada. Ona podla mna vie, ze to tak nema robit, no nevie si pomoct. Sama mi povie, ze jemu od0usti vsetko na svete, lebo je to jej syn. Oni maju v rodine iba dievcata a chlapec je pre nich nieco vzacne, aj pre svokrovcov. Takze ja to neviem realne posudit, kedze som to nezazil.

manžel, a to sa prečo pýtaš na fóre, prečo sa o tom neporozprávaš s manželkou? Nie zarevať treba na syna. Odňať mu nejaké výhody apod. A bola by to Tvoja povinnosť, učiť ho k úcte k svojej matke, takže keď sa škaredo rozpráva so svojou matkou, tak sa jej máš zastať a vyprosiť si: "Ako sa rozprávaš so svojou matkou?"
Ja som mama dvoch chlapcov, to ja som im vždy skoro všetko dovolila, matky sú jednoducho také. A toto moje ženské, či materské niečo krásne kompenzovala manželova prísnosť voči nim. Tak matky sú prísne na dcéry. K nim má byť zas otec tolerantný. Matky sú tolerantnejšie k synom. K nim má byť otec prísnejší. Takto sa majú rodičia vo výchove dopĺňať.

Toto ani ja nechapem. Manzelka je tak tolerantna k synovi, ze mi je z toho zle. Moze stratit, rozbit, naburat, prist ozraty, neurobit skusky atd. a ona sa ho iba zastava. Neda si vysvetlit, ani od okolia, ze mu tym strasne skodi a vedie ho k neschopnosti, lenivosti, zahalke, nezodpovednosti... Ona vsetko za neho aj vybavi, zdvovodnuje to tym, ze je to jej syn, ktoreho porodila a on moze urobit hocico zle, ale materinsky pud to potlaci. On sa aj k nej samozrejme sprava zle, nadava jej, ma ju za sluzku a poskytovatelku penazi. Ja ked po nom zrevem, ked to vidim, tak manzelka sa pusti do mna, hoci sa jej zastavam. Bohuzial, niektore zeny su jednoducho opicie matky.

??? Skôr naopak to je ale OK.