Zdravím, mám dvadsať rokov a som v druhom ročníku na vysokej škole. Môj problém nie je taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Kde začať... Rád by som sa osamostatnil od rodiny. Nie je to tak, že by ma z domu niekto vyháňal. Nedá sa to zvládnuť psychicky. Mám priateľa, s ktorým som šťastný. Je to viac-menej vzťah na diaľku, no vidíme sa minimálne raz do týždňa. (cca. 300 km, čo nie je až taká vzdialenosť) Problém je v tom, že mám dosť homofóbnu mamu. Bola by radšej, keby som sám. Len preto, lebo sa jej to nepáči. Pred otcom je to iné, on o tom nevie. Viem, že by reagoval ešte horšie. Na druhej strane ma nebavia ustavičné výhovorky, kam chodievam, s kým som. Osamostatniť sa nemôžem, keďže študujem. Nebudem si to môcť dovoliť. Doma taktiež ostať nemôžem/nechcem, kôli situáci, ktorú som popísal vyššie. Priateľ študuje ešte na strednej škole, jeho rodičia o tom tiež nevedia. Takže to potrvá ešte minimálne jeden rok, kým budeme môcť byť spolu. Nehľadám u Vás presné riešenie (aj keď by som ho rád poznal), ale nejakú podporu, ktorá mi aspoň o 1% zmení pohľad na situáciu.
Poprosím ľudí, ktorí k téme nemajú čo povedať, aby sa jej neúčastnili. Ušetríte tým svoje nervy, a môj čas. Ďakujem :)
Strach z osamostatnenia
Ten rok este budete musiet vydrzat, nie ste jediny kto ma vztah na dialku. Vidite sa raz za tyzden co nie je vobec zle, su pary co sa vidaju dost zriedkavejsie. Otcovi by som to na tvojom mieste povedala az ked budes uplne samostatny, hlavne ak mas strach z jeho reakcie. Zatial si uzivajte spolocne chvile s priatelom a planujte buducnost. Ked za tebou priatel potom pride tak ked budete obaja chodit na brigady tak snad nejake spolocne byvanie utiahnete.
mozno potrebujes len viacej casu :)
swastica: myslím si, že patrím do tých zvyšných 10%... ak by tá láska nebola dostatočne silná, nevydržala by tú diaľku. Priateľ o rok končí SS, ja prvý stupeň na VS, máme v pláne pokračovať v štúdiu v rovnakom meste, takže si myslím, že vzťah perspektívu má.
Súhlasím s názorom @swistice!
so073:
Ako si sám uvedomujete trápi Vás strach („Osamostatniť sa nemôžem, keďže študujem. Nebudem si to môcť dovoliť“). Ak na ňom popracujete (naučíte sa ho prijímať a prejaviť ho), obnovíte svoju vnútornú silu a potom urobíte rozhodnutia, ktoré povedú smerom k tomu, čo skutočne chcete (..osamostatniť sa, povedať otcovi/blízkym ľuďom pravdu).
Budem odpovedat rovnako, akoby slo o priatelku a nie o priatela. Studujes na VS, mas len 20 rokov. 90 percent takychto vztahov nevydrzi do trvaleho partnerskeho zväzku. Navyse ked druhy partner je este na ss. Naco tym teda zatazujes rodicov? Rodicov informuj az ked budes mat vztah, ktory bude persperktivny aj do buducna.
