Da sa dostat z dna? Stratila som pracu aj priatela, mala som tazke obdobie, potrebovala som podporu rodiny, lenze namiesto toho som dostala urazky, ponizovanie, nadavky a vycitky.Ze som hlupana, a sama si zato mozem.Islo tu o to, ze som prestala mamu pocuvat.Lenze ona ziadala aby som po skole sla robit, nechcela ma zivit, ale ani so ziadnou robotou mi nepomohla,iba nadavala na vsetky roboty ake su chujove.A ze si mam najst iba nieco dobre.Mne sa vsak nedarilo a ona iba nadavala ze mi uz peniaze neda ani jest ani nic.Kamoska mi vravela o praci v kuchyni, chcela som to zobrat, lenze byvala by som doma a mama by ma den co den urazala, zakazovala mi tu kamaratku, takze by som zrejme ani nesmela chodit von, nevydrzala by som to viac doma.Praca v tej kuchyni bola velmi malo platena, z toho by som zrejme nedala najom.Ani som o ziadnom v tej dobe este nevedela, a kym by som nieco nasla doma by ma zrejme uz zabila.Rozhodla som sa ostat s priatelom, chodila som casto k nemu, mama mi este dala na cestu a sice nadavala, no dala mi.Travila som tam co najviac casu postupne som ostavala aj na 3, 4 dni.Lenze priatelovi som zacala vadit.Lebo nemam pracu a nic nerobim.Chcel obed upratany byt ked uz nerobim lenze naopak mama chcela nech uz mam robotu ked uz mi dava peniaze na autobus.Hladala som robotu a nemala cas varit nakupovat, naco na mna krical priatel.Zacarovany kruh.Chcela som odist do BA hladat tam kedze na vychode nebolo nic.Nemala som vsak sebavedomie, nemala som podporu od rodiny, mama chcela aby som ostala ma vychode.Takze rozhodnutie ist na zapad nepodporila.Keby mi to nevyslo, tak sa zrejme uz domov nebudem moct vratit.Nepodporila by ma.Priatelovi som povedala ze chcem odist do BA ale takisto ma nepodporil.Iba povedal , sak chod.A mam mu dat pokoj s tym.Kamoska urazena ze uz na nu kaslem.Priatel taký, doma peklo.Nemala som kde hladat pomoc a sama som si nevedela pomoct.Teraz som doma, vsetko je zle.Samozrejme ze som to tu nevydrzala.Takze som sa zrutila, zachvaty psychicke problemy strach.Prezivam z dna na den neviem sa pohnut.Chcela som zbalit veci a odist ale mam ten psychicky stav zly mam strach ze mi nieco urobi ked odidem....Viem ze bude vyvolavat a ked nebude vyvolavat tak neviem co urobi.Coho je schopná.Bola som uz od nej prec mala som pokoj.Sice som sa vzdy bala ale priatel ma trocha chranil ze teda niesom sama v tom.Teraz ked aj odidem tak musím sama íst.Co robit, na koho sa mam obratit? Chcela som aj ist do psychologa lenze nemam dobreho doktora mama mi ho vybrala je drzy nesympaticky.A tak tam ani nechodím.Ani nemam chut vraviet mu moje problemy.Ako dalej ? Co by ste robili, kde hladat pomoc? Je tu este riesenie ist k otcovi, byva na ubytovni, chcel mi vybavit pracu ze budem s nim, lenze oco pije.Ked ma volno opije sa.Ja mam voci tomu odpor a tak sa takisto bojim co bude.Som v tom uplne sama.
Ako vyjst z tejto situacie?
Jana Lukáčová, aký odlišný prístup máte na mysli?? Mala by som záujem o bližšie info.. Môžte mi napísať vás email??
Bezmocna12345
Ahoj ak sa chces porozpravat napis mi na dru31@azet.sk
JanaLukavova:Najhorsie zo vsetkeho je ze som vsetku svoju silu dala priatelovi a ked som zacala byt slaba, opustil ma.Zacalo sa mu darit.Zaraba, kupil si drahe auto, spori na dom.Ma kopec kamosov.Ja nemam takmer ziadnu energiu a nemam pri sebe ani ludi ktori ju maju a daju mi ju.Prave naopak.Aj rodina je na tom zle a pomoc mi nemozu.Pisala som priatelovi a ziadala o pomoc ale vravel mi nech mu dam pokoj.Nech ho necham zit.Kde mam zobrat silu nato aby som sa odstahovala, vsetko nove je tazke a ja neverim ze to zvladnem.Niezeby som si neverila ale ked zhodnotim svoje sily citim ze to nedam.
Bezmocna12345:
Dá sa dostať z dna. Potrebujete sa však v prvom rade naučiť prijímať a prejaviť svoj strach, či iné city, ktoré stoja v ceste, aby ste cítila vlastnú vnútornú silu a urobila krok vpred a to, čo bude pre Vás najlepšie (inak Vás opäť stiahnu dole). Prijmite to, že ste zmenu zatiaľ ešte nezvládla, padáme všetci (dôležité je však neostávať na zemi).
Ak nebudete nachádzať východisko, pokojne mi napíšte email, budem rada nápomocná (pozn.: nie som psychológ/psychiater/psychoterapeut, uplatňujem odlišný prístup k pomoci iným).
Osamostatni sa, možno sa to to teraz zda ťažke a nemožné, ver, že je to najlepšie rozhodnutie. Budeš zodpovedná sama za seba a začneš nový život. Stále tu bude minulosť, možno aj výčitky ľudí, že prečo si sa tak rozhodla, no ten pocit, že sa máš kam vratit, čo v preklade znamená kludný domov je na nezaplatenie. Je lepšie platiť za nájom, trocha sa uskromniť a mať svoj život, ako ostat doma, šetriť peniaze a ničit si zdravie. Časom by si o neho prišla. Sama viem, čo je to život v hádkach a strese..a vedz že vystresované srdce, to nieje len tak :(
Takže sa vzchop, urč si svoje priority a konaj.Ak ti priateľ len tak povie, že chod, tak prepač, ale asi ta za veľa nema... mama by sa k tebe mala tiež lepšie chovat a hlavne by ta mala chapat a podporovat. Jednoducho jej povedz, že ju máš rada, ale takto dalej nevladzeš a musiš odisť. Aspoň uvidíš jej reakciu..a pozor na citove vydieranie typu, že tu ostane sama, nebude jej mať kto pomôcť atď...narodila si sa preto, aby si žila svoj život a bola šťastna, ak niesi más plne právo to zmeniť.
Nezabudaj, že strach nemá kľúč k moci :) Všetko je to len v tvojej hlave :)
tak si skús nájsť nejakého súkromného psychológa ale isto nájdu niekoho takéhoto kto ti z tohto stavu pomôže! sama to nedáš!
Fuu.. prežila som niečo podobne... priatel ma nechal ale navyše.. a možno o to lepšie neviem.. vieš čo potrebuješ, totalny reset, odid do ineho mesta, vykašli sa na taku kamaratku, najdi si pracu, novych kamošov, musiš mat aj nejake potešenie zo zivota, ludia hovoria ze nakupy robia radosť ale nerobia, iba chvilkovu, minieš peniaze a ledva mas na najom, ja pre radost hravam toto: www.pandatip.com, v kene som občas aj vyhrala a je to vieš prečo super, lebo mas pocit ze mozes vyhrat, čo realne aj mozeš, endorfiny su stale, nie len raz ked niečo kupis.. akoze nechcem nikoho navadzat na hry, pozor, aby sa z teba nestala zavisla, ale mne to pomaha, všetko v zdravej miere so zdravym rozumom :) alebo ešte som zvykla hravat na mobile hru - vola sa choices, tiez super na odreagovanie, ale zas mozes zavislačiť, prepač ja ti tu len take rady davam, ale ak si dost silna osobnost tak nebudeš, ja napr. nezavislačim vobec, raz za čas zahram a koniec :) kazdopadne som ti chcela povedat, aby si si našla nove koničky, novy zivot, noveho priatela, kašli na ludi čo ťa v zivote brzdia, zivot je len jeden a roky utekaju .. vela stastia a daj vediet ako sa dari!
Matyo: Skusila som pracu hned po rozchode.Prve co som nasla v KE aj z ubytovaním, som vzala.Zobrala som veci a sla.Mama samozrejme zistila kam idem robit , neviem ako.A zacala mi hned v ten den robit prednasky o tom, ze to nedam.Ze to nieje robota pre mna.Ze si znicim zivot.Fakt som netusila co mam robit.Sama som neverila ze to bude nieco super pre mna ale nemala som navyber.Lenze ked som prisla na ubytovnu, boli tam dve holky, boli rozlozene na celu izbu, videla som ze niesu velmi nadsene ze tam som.Jedna mi hned povedala, ze tam byvat nebudem.Ze si mam ist pytat inú izbu.Ja som to vtedy uz nezvladla.Odmietnutie, a to vsetko, bolest z rozchodu, mamine mudre reci, ziadny kamarati.Chcela som vydrzat ale nevydrzala som ten tlak.Mohla som ist pytat inu izbu ja viem ale co keby mi povedali ze mi inu nedaju urcite by to bolo na mne , ze ja vymyslam, to viem a zase odmietnutie, ja by som uz asi zacala kricat tak som radsej stamade odisla.S placom domov znova do pekla.Neviem ja nemam stastie asi byt stastna.Cim dlhsie som doma tym vacsie peklo odvtedy zo zivota mam.A ja mam pocit ze som uz rezignovala.Ze nemam silu bojovat dalej.Neviem vobec co mam robit. Vdaka za rady.
Každy kto ťa pozná TBenedik ťa ma za kkta popíš svoj zivot tvoje úspechy v živote čo dobré si urobil
kto ťa chce život tvojho otca tvojej matky tvoje svedomie alebo prečo sa skrývaš a nevieš si to vydiskutovať medzi štyroma očami, poď pred súd a predlož čo chceš povedať ty smrad spuchnutý.
