Vzťah s mamou.

Príspevok v téme: Vzťah s mamou.
Monami

Narodila som sa z povinnosti. Nikdy si ku mne nevytvorila vzťah. Odmalička mi podkopávala sebavedomie. Porovnávala ma s druhými a vždy sa za mňa iba hanbila. Nikde ma za nič nepochválila. Hocičo som urobila, vždy som bola kritizovaná. Nikdy som jej nemohla nič povedať, ako svojej mame, zdôveriť sa. Nikdy mi neprejavila záujem, o mňa ani o môj život. Aj dneska mi povedala, že som nič, iba nula, ho*no. Zato jej vzťah s mojím bratom...To je celkom iná káva....Ja môžem len ticho žiarliť. Ako sa s tým vyrovnať? Mama mi v živote strašne chýba...A to som už dávno dospelá.

Hnedovlaska8

TO TI VERIM, ZE TI MATKA CHYBA. PREDSA LEN MATKA BY MALA BYT TA, KTORA V ZIVOTE PODRZI, POVZBUDI, ATD. NO KED SA TAKTO K TEBE SPRAVALA OD MALICKA, ASI BY SOM OD NEJ UZ NIC NECHCEA V DOSPELOSTI. HLADALA BY SOM NIEKOHO INEHO, KTO BY MI NAHRADIL ASPON TROCHU MATKU. VIEM, ZE TO NIE JE JEDNODUCHE ALE DRZ SA!

Iveta Michael

A to ty dokažeš žit s mamou pod jednou strechou za takychto okolnosti preboha... kolko maš rokov?
Odid čim skor preč niekam .. osamostatni sa inak si nikdy neziskaš jej rešpekt

Ale nič hej vopred nehovor najdi si nejaky privat a postav ju pred hotovu vec, ak to nebudeš riešit tak take zaobchadzanie ta do buducna poznači / moja kanoška toto zaživala od mala tiež / ja by som to nezniesla!
Držim ti palce v tom, drž sa!

Alik5

Ahoj. Ja to mam doma presne take iste az na to, ze som jedinacik. Mama sa o mna nikdy nezaujimala, co ma bavi, o co sa zaujimam. No aj tak vzdy "vedela" len ona a nikto iny, co je pre mna najlepsie. Ze som nula a hovno pocuvam dodnes a tiez som davno dospela. Stale mi vsetko vycita, kritizuje ma, ponizuje, uraza. Vraj som jej znicila zivot, tiez som bola asi chyba ktora sa nemala stat. Zijem s nou lebo osamostatnit sa v dnesnej dobe je narocne, ale casto o tom uvazujem. Vsade by bolo lepsie nez "doma". Ja domov nemam. Poradit ti neviem, ale mne pomaha ze si vravim, ze raz aj ja budem na Zemi stastna. Ze to cele predsa raz musi skoncit. Nemala som detstvo ako ine deti, nikdy som nemohla pred nou povedat svoj nazor lebo nech bol akykolvek, vzdy bol zly uz len preto, ze je moj, bola som viacej udierana ako syta a aj preto nemam ziadne sebavedomie. Len bud silna a hoci podla seba viem ze sa to neda, skus ju nebrat vazne a nevsimat si ju :(