Mám veľmi prísnych rodičov. Nie čo sa týka školy,do ničoho ma ani nenútia,len majú absolútny problem ma niekam púšťať a stale ma považujú za malé dieťa pričom na to nemajú ani najmenší dôvod keďže som nikdy nerobila hlúposti. Nejak som to neriešila,vravela som si že po osemnástich narodeninách sa to zmení no 18 mám už nejakú dobu a je to strašné. Jediné čo chcem je ísť sa raz za čas odreagovať na nejakú party. Pod pojmom odreagovať nemyslim opiť sa a robiť hlúposti. Spoznať nových ľudí,zabaviť sa. To ale neprichádza pri nich do úvahy,ako náhle argumentujem že mám 18 a som zodpovedná,oni povedia,že pokial bývam pod ich strechou budem robiť čo chcú oni. Keď už ma niekam pustia,vždy len s veľmi skorou večierkov a odchádzam ked sa ostatní ešte len začínajú baviť. Som celkom spoločensky typ a asi mi to zacina chybat,mam pocit že mi mladosť uteká pred očami a cítim sa pomerne trápne keď vidím ako trávia piatky a víkendy rovesníci a ako ich trávim ja. Väčšinou so slzami vo vankúši.
Okrem toho,tvrdenie že prísni rodičia vychovajú akurát tak klamárov je veľká pravda. Nikdy som rodičom neklamala,ale bohužiaľ mám to nutkanie viac a viac.
Máte nejaké rady ? Poďla mňa sa im to nijako vysvetliť nedá..
PS: poznámky,že robia dobre keď ma držia na reťazi,že mi nič dobré neuniká a že sa im poďakujem neskôr si prosím nechajte:)
Prísni rodičia
ak náhodou hľadáte dobrý darček pre svoje dieťa alebo kohokoľvek iného gifts.sk chcela by som vam odporucit tuto stránku ktorá vas rozhodne nesklame :)
Katusikk, vies, ono je to len a len o tom, co si clovek necha. poznam 2 sestry, je medzi nimi 5 rokov rozdiel. Ta starsia cela ty, bala sa posluchala a ta mladsia akonahle dosiahla 18 sup a uz bola na diskoteke do rana. Rano dostala doma hubovu polievku, tu jednym uchom dnu a druhym von a hotovo. vyhodit ju nemozu, kym sa nebude schopna sama zivit a tak ti poviem, ze ked jej rodicia videli, ze s nou nepohnu, vzdali to a ta starsia si nadava, aka bola blba, ze ich tak posluchala a neuzivala si mladost...