Zženštilý chlap?

Nuž. Problém je v tom, že ja so sebou problém nemám, ale ako keby moja osoba nepasovala do tohto sveta. Do sveta v ktorom sa od chlapa očakáva vodcovstvo, postaranie sa o ženu a svoje dieťa atď.
Z tohto pohľadu je rola chlapa pre mňa nezvládnuteľná.
Mne by dokonale vyhovovalo byť ženou. Som precitlivelý, mám sklony problém zveličovať, často trpím smútkom, nemám priebojnosť, neviem sa o ženu vôbec finančne postarať, ledva uživím seba, ale na strane ďalšej lásku a nežnosti v tom sa doslova vyžívam: milujem objatia, dotyky. Čo si všímam tak ženám dosť vadí moja emočná a citová prehnanosť, nie som niekto o koho sa môže žena oprieť. Naopak. Ja hľadám v žene tú o ktorú sa opriem ja. Nie som ten kto bude ženu viesť. Naopak. Ja chcem, aby ona viedla mňa, alebo mi aspoň pomáhala v smerovaní.
Ďalej: Vôbec nenadávam, pri krvavom filme si zakryjem oči, aby som nevidel nechutnú scénu. Tam vonku som plachý, hlavne v cudzom prostredí. Často úzkostlivý, nerozhodný.
Všetko také ženské črty osobnosti, ale pritom som chlap a heterosexuálny. Mne toto celé samo o sebe nevadí, len viem, alebo aspoň tuším, že takýto chlap si ženu asi len ťažko nájde, alebo čo myslíte vy? Martin (27rokov)