Dobrý večer vo spolok,
mám 27 rokov a som homosexuál. Moje meno je E.B., mnohí ma možno z tohto príspevku aj spoznajú alebo si zaspomínajú na noci, ktoré so mnou prežili. So sexuálnou aktivitou som začal veľmi skoro - už okolo ôsmeho roku som si ho honil, okolo desiateho roku to bolo každý deň. V tom istom roku som sa už s inými chlapcami ohmatával cez nohavice...prvú fajku som dostal a robil do dovŕšenia 12 rokov. Môj prvý anál bol rok na to. Odvtedy žijem veľmi aktívnym sexuálnym životom. Vystriedal som stovky rôznych mužov doma aj v zahraničí. K môjmu životnému štýlu sa pridali divoké párty s orgiami rôznych druhov - skupinový sex, BDSM, gangbangy a pod..
Nemám problém mať sex s neznámym človekom, ktorého stretnem na ulici do pár minút. K tomu samozrejme patril alkohol vo veľkom množstve aj rekreačné užívanie drog. Vyskúšal som všetky od "párty" drog ako sú piko, extáza, tráva, haš až po kokain, heroin a rôzne tabletky.
Vždy som však medzi týmto životom a tým bežným dokázal nájst rovnováhu. Študoval som na prestížnych školách v UK ale aj v USA a vo Švajčiarsku. Hovorím plynule tromi jazykmi a vždy ma bavilo cestovanie. Taktiež od skorého veku som bol schopný zarobiť si na seba peniaze najskôr v modelingu, neskôr v reklame ako kreatívec. Nikdy nešlo o malé peniaze..zabezpecovali mi nadštandardný život plný možností. Som inteligentný a veľmi pekný, navyše mám dobré vystupovanie a pochádzam z dobrej rodiny, kde nikdy nechýbala láska a starostlivosť. Matka s otcom ma podporovali pri coming oute aj pri plnení ostatných snov a zvyšok rodiny (súrodenci, starí rodičia, širšie okolie) ma tiež podporovali, dokonca na mňa boli hrdí.
Všetky tieto vymoženosti pre mňa ale po čase strácali zmysel a šedli. Išlo mi len o to mať viac...viac sexu, viac drog, viac rizika. V poslednej dobe nad tým skutočne strácam kontrolu. Prvy krat mam pocit, ze by som mohol dopadnúť naozaj zle.. Bežný život ma už vôbec nebaví. Jediné na, čo myslím je sex v najrôznejších podobách - neustále masturbujem, neustále myslím na sex a neustále ho aj mám. Posúvam praktiky, znižujem dbanie na bezpečnosť a striedam...striedam mužov rýchlejšie ako kapesníky pri masívnej nádche. Neostali mi už takmer žiadne hlbšie kamarátske vzťahy a aj tie, ktoré mam sú narušené a ohrozené mojim neustálym sebeckým správaním. Nie je na svete nikto koho záujem by som dal pred svoj...čo chcem urobím a urobím to kedy chcem nepozerajúc na nasledky. Pokazil som mnoho vzťahov aj vrámci rodiny (zviedol som budúceho muža vlastnej sestry, ktorá so mnou odvtedy nehovorí a mňa to ani príliš nemrzí hoci som mal vzdy pocit, že ju mam veľmi rád). Možno to so mmou robia aj drogy, ktoré beriem už momentálne takmer denne. Ak to nie su drogy tak alkohol...som takmer nonstop v liehu odkedy rano vstanem až kým nejdem spať. Prišiel som o ďalšiu prácu a dochádzajú mi aj peniaze. Nie som si istý či mi ešte v tejto chvíli niekto z okolia pomôže ale najmä si nie som istý či potrebujem nejakú pomoc. Je to cele závislosť? Od drog, sexu, alkoholu, liekov...alebo je to len neskrotna tuzba uzivat si zivot a byt volny? Neviem sa zbavit pocitu, ze som si pokazil celu buducnost, cely zivot...na druhej strane moj zivot sa mi pači presne taký aký je a myslím si, že mi ľudia majú , čo závidieť. Málokto sa odváži byť tak nespútaný a slobodný, málokto zažije v živote tak veľa a žije tak naplno ako ja. Niekedy sú aj tak tie pocity vo mne ničotné ... najmä keď pijem niekoľko dní vkuse. Som zmätený a hodili by sa mi nejaké rady. Niekto?
