VYCHOVÁVAME DETI A RASTIEME S NIMI

...dostáva sa ku mne teraz viac článkov na tému úloha otca v rodine....je zaujímavé...že podľa mňa , tak ako ja...sa takéto veci ľudia dozvedajú....dosť neskoro....učiť alebo aspoň dozvedieť sa niečo o tom aj na školách by bolo oveľa uvedomelejšie....jasné, človek si povie , že robí to najlepšie, ako vie...a počúva svoje vnútro, ale to, že prenáša svoje zažité skúsenosti z detstva a odpozerané vzory svojich rodičov...to nie je také ľahké si uvedomiť...

...čo sa týka detí....super hra je človeče....my teraz hrávame doma a je také zábavné pozorovať 4r chlapca, ako vraví prosím kocka hodˇ6 ku , alebo naslinenie kocky....sranda, že to často zaberá....ale človeče hlavne je dobré, že dieťa pripravuje aj na nezdary a učí ho sa s tým vyrovnať....normálne človek často váha pri dieťati vyhodiť ho nevyhodiť....:)...zvyčajne volím podľa situácie....DETI NÁS pri človeče môžu naučiť, že idú priamo do domčeka, nešpekulujú, ako my dospelí...priama detská cesta...je často aj pre dospelého rozumnejšia...

odpis aj k teme o svojej matke.....

Rela pekná knižka....áno cez takéto príbehy sa deti viac dostanú slová k nim blízko....ešte nejaké tipy, na knižku pre deti, ktorá aj niečo zanechá?.....odpisujem, len k téme

sunnyball13 no co ty zakladatelka roznych tem.Kam ta maju tvoje deti posunut? co tak do penzionu a cakat ako v tej tvojej teme " ked smrt neprichaza." ak si napisala pravdu v tej teme o svojej matke, preco nesedis radsej u nej. Ako sa ty posuvas ako dieta ku svojej matke, ako jej pomahas?

Mozeme im aj citat z knizky: "O medbedíkovi, ktory sa stratil a zasa sa nasiel":

Mozeme im aj citat z knizky: "O medbedíkovi, ktory sa stratil a zasa sa nasiel";

PRIDÁVAM JEDEN TIP, KTORÝ FUNGUJE....KEĎ SA STANE NIEČO ZLÉ, DIEŤA SA STRATÍ V DAVE....NIEKTO NA NEHO NAKRIČÍ....RODIČ SA K NEMU ZLE SPRÁVA.....MYSLÍM VŠETKO CO BY U DIEŤAŤA MOHLO SPÓSOBIŤ NEJAKÚ TRAUMU....TREBA V ČO NAJKRATŠOM ČASE OD ZÁŽITKU...sa pokúsiť TRAUMU VYMAZAŤ.......ZOBRAŤ SI DIEŤA K SEBE, DO NÁRUČIA, POZRIEŤ SA MU DO OČÍ A PRIHOVORIŤ SA MU DETSKOU ZROZUMINEĽNOU REČOU....ČASTO POUŽÍVAM, NAPR,KEĎ BOL OCKO MALÝ TIEŽ SA STRATIL,CÍTIL SA SÁM A PLAKAL...POTOM SI SPOMENUL......atď.....vyskúšal som to už veľa krát, pri rôznych príležitostiach...a traumu som nikdy ešte nespozoroval....skúška je napr. že teraz spomeniem nášmu chalanovi, ktorý sa stratil, niečo o stratení...a pozorujem jeho tvár a vtedy uvidíte...či tom tam zostalo, alebo je to preč....ak sa traumi hoci len maličké nabaľujú, a kvázi sa nepreliečia....nabalia sa ako cibuľa, na seba....a skôr či neskôr sa začnú robiť neplechu...