Ako sa od neho konečne odpútať?

Príspevok v téme: Ako sa od neho konečne odpútať?
Hroznazena

Ahojte, chcela by som sa Vám s niečím zdôveriť, respektíve priznať si, aká som hlúpa. Mala som priateľa 5 rokov, študovala som a doma som to nemala jednoduché. Keď som skončila školu, tak sme sa rozišli, lebo som odišla do zahraničia a myslela som si, že mi bude bez neho lepšie a aj jemu bezomňa. Spravila som kopu hrozných vecí, veľa krát som vybuchla od zlosti, nedávala si pozor na to,čo poviem a pred kým to poviem. Skrátka, prestali ma mať radi aj jeho rodina.
Uplynulo už dosť času od nášho rozchodu a ja som sa dozvedela, že má priateľku. Ale ja som si uvedomila, že ho milujem.
Snažila som sa ho kontaktovať, písať mu, volať, napísala som aj jej, jeho rodičom (ospravedlnila som sa im), stretli sme sa, chcel mi dať posledné zbohom alebo aspoň ostať kamaráti, ale som to pokazila na plnej čiare, lebo som bola opitá a rozbila som mu telefón. Strašne ma to všetko mrzí, proste že už nie som ja jeho žena, ktorú si chcel kedysi vziať. Nedokážem to priať, nedokážem to pochopiť, prečo to je takto.
Mám skvelú prácu, v rodine sa dalo všetko dokopy, dobre zarábam, mám luxusné autol, handry, mám veľa blízkych. Keď mam toto všetko,tak už mi chýba len láska. Ale nič mi nenahradí jeho. Viem, že ho už späť nezískam. Pokazila som si to na plnej čiare, ale ako sa od neho odviazať?
Ako ho prestať kontaktovať a nemyslieť naňho? Ako sa cez to preniesť a pohnúť sa ďalej?
Ja viem, určite sa tu rozprúdi búrlivá konverzácia o tom, že som mu rozbila telefón - áno, som hlúpa, priznala som si chybu, aj som mu povedala, že mu kúpim nový telefón, nemám s tým problém.
Myslela som si, že som inteligentný človek, v práci zvládam situácie úplne v poriadku, snažím sa byť čo najlepšia akou môžem byť, ale kvôli nemu strácam hlavu a zdravé myslenie a správanie.

Medea7

Tak bud zdokonaľuje svoju nezávislosť na to sa za meraj, ale v prípade lability musí mať človek vedľa seba partnera, ktorý ho bude usmerňovať a ťahať. Ale nie týrať.

clooo

Pre teba (a nielen teba) ako psychicky labilnú osobu bude lepšie keď budeš sama alebo sa dáš liečiť na nervy. V opačnom prípade by ti to mohlo prepnúť v bedni a svojho "milovaného" by si mohla v jednom zo svojich afektov napríklad bodnúť nožom, prípadne by si pred ním spachala samovraždu a on by to mal doživotne pred očami.

daniela2

možno je niečo aj na tom, že prečo si bola opitá a rozbila telefón, prečo si sa rozišla a tak. Lebo to vtedy tak bolo. Nie bezdôvodne. Ani nie preto, aby si sa Ty nad tým ešte trápila. Ono to tak malo byť preto, aby bolo pre Teba lepšie. Z nejakého dôvodu, ktorý nepoznáme. Keď ho nepoznáme, aj tak by sme ho mali rešpektovať.

Medea7

Všade vidíš jeho lebo v podvedomí si pri nom. Kašľať na to, príde nový, radšej sa zdokonaľuje v nezávislosti a máš to vyhraté. Vecne sa na niekoho viazať potom aj tak urobí niečo iné nie to co sme si predstavovali. Pravý muž neexistuje lebo aj človek vraj sa každých 7 rokov mení. Pohľad na veci sa mu menia.

Medea7

No pozri najhoršie je keď si sama, vtedy Ti myšlienky zbiehajú na neho, preto musíš byť medzi ľuďmi alebo venovať sa práci a dat si napríklad cieľ, že chceš postúpiť, naučiť sa niečo nové. Muž snov neexistuje, muž je muž a ma iné myslenie ako žena. Hlavne nebuď sama a pracuj na niečom inom. Ani pomalú hudbu nepočúva lebo zase budú tvoje myšlienky pri nom. Podľa keď si sama na neho myslíš. Tam sa radšej náhod a chod s kamoškami na kávu.

Hroznazena

Ja aj keď som veľa ľudí stretla, tak som proste v duchu ich porovnávala s ním. Všade som videla jeho.
Teraz sú sviatky a možno preto to prežívam tak intenzívnejšie.
Verím, keď zajtra začnem pracovať, že to bude zas lepšie.
A ďalšia vec je, že tým, že málokde chodím ani nemám kde spoznať muža svojich snov, toho "pravého", či ako sa to hovorí.
To, že láska trvá 7 rokov som nikdy nepočula, ale tak za tie 2 roky ti to pripomeniem, haha. Snáď ma to tak dlho držať nebude.

Medea7

Ja viem toľko ze láska trvá 7 rokov, áno chápem sme ľudia a zväčša túžime potom čo je pre nás nedosiahnuteľné. Aj keby si hoo získala ta radosť by trvala 2-3 roky. Začala by si sa o neho opierať a co keby Ta potom sklamal? Zase by si sa trápila. Ú mňa je to iné ja musím byť závislá lebo sama si pomôcť nedokážem. Bud radšej nezávislá a čakaj koho Ti život prinesie. Nemôžme robiť veci nasilu lebo sa nám to vypomstiť. Rozumieš?

je to

treba sa tak vnutorne nastavit a pojde to. v duchu mu podakovat za vsetko pekne a nechat ho ist. a ty to iste, tesit sa na to, co pride.

Hroznazena

Ja chcem byť samostatná, nezávislá žena. Veď sčasti aj som. Ja ho po žiadnej inej stránke ako citovej nepotrebujem. Pritom to je to najťažšie získať. Ale tu ide o ten vnútorný smútok, ktorý prežívam. Nedokážem ho nechať len tak ísť, aj ked by som na jednej strane veľmi chcela kvôli mne, aby som sa netrápila ja a aby bol on šťastný.
Povedal mi, že keď budem niečo potrebovať, že mi s čímkoľvek pomôže, ale to je tak všetko...
Preto hľadám radu tu, ako nabrať tú vnútornú silu, všetko to zaškatuľkovať, neidealizovať si jeho a náš vzťah, ktorý bol a proste konečne ho nechať ísť.

Medea7

Ja neviem nechces byť radšej nezávislá, ako priputavat si k sebe niekoho? A keď niečo nejde tak nemôžme to robiť nasilu lebo sa nám na to od života bude tak aj odpovedať.