Mám päťročný vzťah a z toho dva roky s partnerom spolu bývame. Pre mňa bol tento vzťah vždy ideálny, rozumeli sme si, mali sme spoločné záujmy, trávili sme spolu radi čas. Keďže už mám pred 30tkou, logicky ma začali trápiť otázky týkajúce sa budúcnosti. Nechcela som to partnerovi nejak priamo hovoriť, ale keď sa vyjadril, že nad tým ani neuvažuje, otvorene som sa s ním o tom porozprávala. Vysvitlo, že nielenže sa neplánoval "tak skoro" oženiť ale dokonca plánoval svoj život v rodinnom dome na dedine, kam som ja nechcela ísť bývať a on o tom vedel. V podstate mi dal na výber, že buď idem s ním alebo je koniec. Zostali sme však ešte spolu, hoci ma tieto udalosti úplne zlomili, snažila som sa s tým nejak vysporiadať, nechcela som náš vzťah zahodiť hoci mi bolo jasné, že sa nezasnúbim ako moje rovesníčky. Vo vzťahu sa to však začalo kaziť a nedokázala som sa s touto situáciou tak ľahko vyrovnať. Navyše sa v mojom okolí vyskytol muž (kamarát), o ktorom som sa po rokoch dozvedela, že sa mu už dlho páčim. Rozumeli sme si, zopárkrát sme sa odvtedy stretli a keďže tam boli sympatie, tak som mu skúsila napísať. Chcela som sa len s niekým porozprávať, zdôveriť sa a mať niekoho blízkeho, kto by pri mne stál a možno mu dať malú nádej, keďže som cítila, že vo vzťahu to už nie je ono. Zo začiatku sa o mňa veľmi zaujímal, zaujímali ho moje koníčky, tešil sa na stretnutie ked sme išli von so spoločnými priateľmi, lichotil mi ale napokon spoločnú komunikáciu prerušil. Akoby vôbec nemal chuť si so mnou písať, ani ma niekam pozvať. Vôbec tomu nerozumiem. Väčšina ľudí v mojom okolí mi hovorí, že som atraktívna, mám vzdelanie, dobré zamestnanie.Teraz mám skôr pocit, že mi stroskotal nielen dlhoročný vzťah, ale navyše o mňa nemá záujem ani nikto iný. Ako je možné, že o vás niekto prejavuje záujem a potom, keď má možnosť s vami tráviť čas a byť vám oporou, tak vás ignoruje?
