Neistota v sexuálnej orientácii

Ahojte. Mám 14 rokov a som vo veku kedy hľadám samu seba. Ide o to, že som sa dostala do fázy, kedy riešim svoju sexuálnu orientáciu. Vždy sa mi páčili chlapci, v škôlke som mala "frajera", v treťom ročníku som si dokonca dávala so spolužiakom potajme pusy, no vážny vzťah (vzhľadom na môj vek) som nikdy nemala. Koncom ôsmeho a začiatkom deviateho ročníka, čo bolo tento rok, sa mi celkom páčil môj spolužiak, ktorý však z našej školy odišiel. Trošku som si aj poplakala, bolo mi smutno. Páčil sa mi ešte aj jeden chalan s ktorým som cestovala. Pokukovala som po ňom asi 2,5 roka,kým ma s ním kamarátka nezoznámila. Spočiatku som bola šťastná že sa s ním konečne poznám, no keď sme sa začali rozprávať, tak som zistila že po tej fyzickej stránke sa mi síce páči, no naviazať s ním nejaký citový vzťah by som asi nedokázala.
Čo sa týka dievčat, pri tých to je všelijaké. Či už teraz, alebo aj keď som bola mladšia, nikdy sa mi nehnusil pohľad na bozkávajúce sa dve dievčatá alebo chlapcov. Ale nikdy som po bozkávaní sa s dievčaťom netúžila. Nikdy sa mi nepáčila kamarátka, učiteľka, ani žiadna herečka. Vždy ma jednoducho priťahovali chlapci. No v poslednej dobe som na sebe začala pozorovať, že mnohé dievčatá mi pripadajú byť atraktívne. Pri mnohých si poviem, že táto je aká pekná. Táto ma zasa pekný zadok alebo prsia. Aj keď vidím na internete fotku, kde má žena trošku väčší výstrih alebo má pekne vyformovaný zadok, cítim celkom intenzívne pocity. Možno aj intenzívnejšie ako pri pohľade na pekne vyformovanú mužskú postavu.
Vždy som túžila po manželovi, po deťoch, po rodinke, a aj stále po tom všetkom túžim, no mám strach že vzťah s mužom pre mňa nebude prirodzený. Že ma muž nebude dokázať uspokojiť, či už po tej citovej alebo sexuálnej stránke. No veľmi túžim po mužovi ktorý bude stáť po mojom boku.
Som v takej situácií, kedy absolútne netuším "kto vlastne som". Kto sa mi naozaj páči, kto ma priťahuje, či ma priťahujú iba chlapci, iba dievčatá, alebo aj oboje. Som veľmi zmätená, neustále nad tým premýšľam, často prepadám aj smútku, lebo sa jednoducho nevyznám sama v sebe. Navyše som sa nedávno dočítala o nejakej ruskej štúdii, ktorá dokázala, že ženy, ktoré majú dlhší prstenník ako ukazovák majú často sklony k homosexualite (vraj to má niečo spoločné s hormónmi). A ja ten prstenník dlhší mám.Táto vec ma ešte viac zneistila.
Ja viem že mám ešte kopu času, no ubíja ma tá neistota. Viem že nikto z vás mi tu teraz nenapíše moju orientáciu, no chcem aspoň vedieť pohľad na vec niekoho staršieho, kto si možno niečim podobným prešiel.
Ospravedlňujem sa za dĺžku, no chcela som čo najviac opísať moje pocity.