Dobrý večer,
Ako už z názvu vypovedá, tak neviem čo mám robiť. Najlepšie by asi bolo môj príbeh začať od puberty. Vždy som mal problém so vzťahmi a bol som samotár a zameriaval som sa na seba. Dosť som sa vtedy do seba utiahol a to sa zmenilo približne keď som dosiahol 22 rokov. Začal som na sebe pracovať po každej stránke tvrdšie ako kedykoľvek predtým. Dokonca aj prvý sex som mal vo svojich 24. Odvtedy to so mnou šlo ale pomerne odlišným smerom akoby si mnohí mysleli.
Začal som sa venovať len sebe a práci. Vzhľadom nato, že som začal vyzerať dobre a svojim spôsobom som sa mal rád stúplo mi sebavedomie a to aj vo vzťahu so ženami.
Nemal som s nimi problém a lepili sa na mňa (kvôli výzoru, vystupovaniu a asi aj kvôli peniazom)
Ubehlo mnoho rokov a ja som sa stal medzi kamarátmi a okruhom známostí prototypom egoistu a sukničkára. V živote som mal žien, že sa to ťažko počíta. Ale vždy šlo len o sex. Vzťahy som nemal. Vlastným dve nehnuteľnosti a všetky peniaze investujem do seba.
Pre tých čo sa pýtajú odkiaľ mám peniaze = pracujem v IT sektore.
Vždy som si doprial čo som chcel: Cestovanie (Japonsko, Dubaj, Francúzsko, Stredozemie, ...), finančne nákladné záujmy ( motorka, fitness, skydive, potápanie, horolezectvo, joga, tanec, ...) a hlavne nezáväzný život ( sex na jednu noc, flirtovanie, dávanie najavo zadaným kamarátom, že som stále single a oni nie, nezodpovedné správanie, neobmedzovanie sa)
To všetko bolo super život. Nikdy mi nič nechýbalo a dosť ľudí by so mnou menilo. Kariéra je v najlepšom, príjem mám vysoký, bývanie svoje ...
Jednoducho som egoista medzi egoistami. Sebec prvého ranku. Som si vedomý, že som hajzel.
Lenže všetko sa to narušilo asi tri mesiace dozadu. Všimol som si ženu v mojom veku. Tiež slobodná a s podobným príbehom ako ja.
Kariéra rozbehnutá, žiaden partner a podobné záujmy. Dali sme sa do reči a rozprávali sa. Zistili sme, že si dosť rozumieme. Hlavne ma bavilo ju počúvať. Sám neviem prečo. Je to krásna žena a hlavne je nezávislá. Ona si môže vyberať. No a to mi imponuje.
Každopádne sme spolu spali. Lenže nie len raz. Niekoľko krát a asi pred necelým mesiacom mi povedala, že či to s ňou myslím vážne, pretože ku mne niečo cíti. Vraj som to čo hľadala tak dlho.
Samozrejme som sa odpovedi vyhol a ako hajzel sa jej vyhýbam hoci sa to nedá (stretávame sa na joge a skrz známych) Neviem čo robiť.
Celý život poznám len to čo je to byť odkázaný a zodpovedný sám na/za seba. Lenže s ňou to bolo iné. Neviem čo to bolo. Nejaký pocit, ktorý som nezažil. Opísal by som to ako vnútorný pokoj a vyrovnanie sa sám so sebou? Ako by bola mojou oázou pokoja.
Na druhej strane si uvedomujem čo by som "vzťahom" stratil a či som toho vôbec schopný. Neviem čo robiť.
Cítim sa absolútne bezmocne. Zviera mi žalúdok keď myslím na to, že sa musím nejako rozhodnúť a to sa mi nestáva.
Viem, že sa nepýtam na priamu radu alebo východisko zo situácie. Skôr a zaujíma či má niekto podobnú skúsenosť.
Pretože ja neviem čo chcem. Prvý krát v živote neviem vôbec čo vlastne chcem.
