Pekný deň. Ako začať?
V živote mi nebol dopriaty dlhodobý vzťah a ani poriadne kamošky.
Nie som bohvie ako atraktívna a veľmi dlho som bola panna a to som zle znášala hlavne pre moje hormóny a chute.
Najhoršie bolo, keď spolužiačky na strednej a vysokej začali o vzťahoch, sexexperimentoch a ja stále nechcene panna, nechcene mníška, nechutne svätá svätica. Nenávidela som to.
Našla som si stimuláciu v porne a doslova som na ňom závislá už viac ako pätnásť rokov. Nepozerám ho stále, len keď som frustrovaná a v depresii či unavená z veľa práce a potrebujem poriadne vypnúť a odreagovať sa. Vtedy dokážem pri porne stráviť aj desať hodín a to poväčšinou nerobím nič iné len niekoľkokrát po sebe masturbujem a vlastne celý tento stimulujúci deň, nazvala som ho takto trávim pri porne a masturbovaním.
Niekedy sa počas toho dňa najem, osprchujem a znovu až kým nie som úplne vyčerpaná.
Viem, už vidím tie rady: sú zmysluplnejšie koníčky: choď von za kamoškami (mám len dve kamošky a majú rodinu), čítaj (čítam, ale to ma až tak neuvoľní), choď do prírody (chodím, ale tiež ma to neuvoľní :D). Chcela by som sex, poriadny a do zbláznenia, ale nie som pekná, nie je to možné a preto nachádzam uvoľnenie len v porne, pozeranie tých prasačín (niekedy, keď nemám tento stav mi pripadajú nechutné a odporné ale zároveň viem, že aspoň raz za dve mesiace by som tie presačiny na svojom tele rada zažila) mi robí dobre a mám pri nich slastné pocity.
Niekedy sa za to hanbím, lebo mi volá brat a chce mi dať neterku na sobotu strážiť, ale ja som si už naplánovala tento deň. Deň D. Mám tú malú rada, ale proste venovanie sa jej celý deň nie je tá očista od stresu po akej moje telo a duša túži. Keď sa to vo mne nahromadí nič neuprednostním, ani matku na smrteľnom lôžku.
Veronika (32 rokov)
