Pokial by som nebola frigidna a silno introvertna zena nemajuca zaujem o vztah a pokial by moje vzdelanie bolo primerane mojmu IQ (je nadpriemerne vysoké) a mala by som rodicov, ktori by ma po gymnaziu vedeli dat studovat a mala by som pracu snov: napriklad vystudovanu informatiku a robila bud nieco z domu, alebo v kancelarii v neintriganskom, normalnom a inteligentnom kolektive, ale tak, aby som pri sucasnych cenach zarobila aspon tych 1200 € v cistom na Slovensku, tak by som najradsej brala MUZA S PRIEMERNYM VYZOROM A S PRIEMERNYM IQ. Preco? Lebo by som nestrpela vztah, v ktorom chlap by mal v niecom na viac. Nezniesla by som, keby mal vyssie IQ ako ja, vyssi zarobok ako ja, to by ho robilo namyslenym a vyvysoval by sa nado mna, ze on je nieco viac, ja by som bola prenho z jeho pohladu vo vztahu clovek cislo 2 a on by sam seba povazoval za cloveka cislo 1, plus by bol aj panovacny a nutil by ma skakat, ako on piska, sediet doma, rodit deti a starat sa o ne, ale nedat mi vydychnut, plus by som musela ziarlit nanho, lebo hocijaka zlatokopka sa na bohateho muza dnes uz lepi bez ohladu na to, ci je aj atraktivny. Takze aj ked by nebol, dovod z mojej strany na ziarlivost by tu bol. Plus by som mala strach o toho chlapa, ze co ked sa mu nieco stane, nedajboze zahynie pri autonehode, kto nas bude s detmi zivit, ked zijem len z jeho penazi. Ja som ale skor toho nazoru, ze mne by lepsie vyhovovalo mat po kazdej stranke priemerneho dobraciska za muza, s maturitou z OA napriklad, ale bez VS, ktory robi niekde v kancelarii za par drobnych a je spokojny, ze ho zivím. Taky nebude vystrkovat rozky a podvadzat ma kade-tade, ani sa nebude otacat za kazdou suknou a pokial by som nemala pracu z domu, tak by som mu slusne navrhla, ze vzhladom na to, ze ja zarabam 1200 a on len 300, tak nech zostane na materskej s detmi doma on, pripadne ak nechce, najdeme si opatrovatelku :) U takeho muza by aj bol predpoklad na prisposobivost a na skakanie, ako ja pískam. Taky podpapucnik aby to bol, taky by mi vyhovoval - a prave v kategorii priemernych (ale nie povahovo namyslenych, ale skor tych skromnejsich, podpapucovych) by mi bolo najlepsie lovit. Detom by som neublizila, ale to ich ustavicne pistanie a jacanie mi píli usi. Z toho vela neznesiem, preto viem, ze menej casu traveneho s detmi rovna sa vyssia pravdepodobnost, ze bude zo mna dobra matka a cim viac casu traveneho s detmi, tym väcsia pravdepodobnost, ze bude zo mna zla matka, ktorej prasknu nervy a aj ruka vyleti, hlas sa zvysi - to by som nechcela. Ovela viac by ma naplnala praca a zarabanie penazi ako 24-hodinove denno-denné travenie casu len a len s detmi.
-Vysoko inteligentny a neatraktivny je skor vhodny pre zlatokopky, pokial ovsemze mal rodicov, ktori ho vedeli dat studovat, dnes ma VS a zaraba nadpriemerne. Taky viac sadne zlatokopkam, ktore su ochotne pre pocit, ze ich muz zasype peniazmi, drzat hubu a plnit jeho prikazy. To ale ja nie som, ja potrebujem vlastnu slobodu, vlastny priestor - potrebujem vela casu travit sama so sebou citanim niecoho napriklad. A to by pri takomto muzovi neslo. Nenavidim byt niekym terorizovana a posluchat jeho rozkazy. Taktiez inteligentni ludia vkuse nieco citaju, su rozhladeni, ale to ich stoji cas a tym padom by málo casu venoval detom a vsetko by to bolo hodene na mna a to by ma moc zatazovalo, cize fakticky okrem penazi by som z takeho muza ziadnu inu vyhodu nemala. Ak by bol napriklad doktor, musela by som 3x v tyzdni aj spolu s detmi chodit okolo neho po spickach, lebo otecko spinka, robil take a take sluzby, prisluzby, nadcasove hodiny, extra nocne sluzby a potom sa zase musi ucit na svoju tretiu atestaciu, vzdy len pokoj mu dopriat a sama ziaden pokoj od detí nemat. To by ma prilis zatazilo, taky zivot by som nechcela.
-Atraktivny s nizsim IQ parcujuci niekde vo fabrike za minimum je vhodny pre zenu majucu tiez nizke IQ, ktora tiez niekde pracuje vo fabrike za minimum a je jedno, ci je pekna alebo skareda. Podstatne je, ze musi mat nizke IQ - moc si zakladat na vzhlade a byt velmi nadpriemerne sexualne ziadostiva, aby mohla mat spolu s takymto muzom vztah zalozeny vylucne na sexe a na fyzickej atraktivite a to bez ohladu na to, ci aj v inych aspektoch to u nich vo vztahu sedi, klape. Pre mna osobne by muz s nizkym IQ za predpokladu, ze by som mala splnene uz vyssie uvedene podmienky, nebol absolutne do vztahu vhodny, pretoze pri takom muzovi by som mala pocit, ze pri nom osprostievam a mozno by nam to sice klapalo sexualne (atraktivny krasavec), ale velmi by to skripalo vo vzajomnej komunikacii - tam by sme sa strácali. On by nerozumel tomu, co ja hovorim, pripadne by vsetky moje slova a vety pochopil nespravne, pochopil by ich uplne naopak a nie tak, ako boli mnou naozaj myslené a nespravne pochopene by ich potom siril dalej a este aj mna by presviedcal, ze to, co som povedala, som nemyslela tak, ako som to myslela, ale ze som to myslela naopak. Plus by som svoju od prirody bohatu slovnu zasobu musela v komunikacii s nim riadne okresat a musela by som sa vyjadrovat primitivne a pouzivat iba velmi jednoduche slova a kratke vety, lebo zlozitejsim by nerozumel (alebo by uplne prestal pocuvat), stracal by sa v komunikacii so mnou. Viem, o com to je, mala som v primitivnych robotach niektore take kolegyne a tazka bola komunikacia medzi nami. Ale co som si vsimala, ked bola nejaka primitivna z pohladu komunikacie, tak si tam nasla kamaratku, ktora bola rovnako primitivna z pohladu komunikacie. Teda rovnake s rovnakymi sa pritiahli.
