Pisem sem uz po neviem kolkaty krat, no situacia momentalne vyvrcholila a uz bude zrejme v blzikej dobe koniec, ci uz si nieco vedome spravim, pomaly zomriem na moj zdravotny stav alebo skoncim na ulici kde tiez pomaly zhnijem a skapem je to koniec.
Najhorsie na tom su zdr. problemy trvajuce 3 roky, neustala unava, depresie,skoro ziadny socialny zivot, peniaze, proste nemam nic.
Najhorsie na tom je ze uz ani pracu, mal som ist robit kuriera ale bohuzial s mojim stavom je to nerealne, takze uz nepracujem vobec, peniaze nemam skoro ziadne odlozene, do toho sa mi pokazilo auto kde bude draha oprava a ja nemam ziadne moznosti ani nic. Uz len cakam na vykupenie, sam si zivot tazko zoberiem, takze asi zacnem vyhladavat situacie, kde je vysoka sanca ze sa mi nieco stane, napr. chodenie po luke pocas burky.
Cely zivot je nespravodlivy jeden sa narodi tak, nic mu nechyba a druhy sa narodi s inym telom a cely zivot trpi, popripade so slabou psychikou a druhy ju ma silnu, najvacsi bulshit na svete je ked mi niekto povie kazdy sme si strojcom stastia, pritom toto sa da aplikovat akurat na nejake socky lenive ktore cely zivot nic nerobili, co m,y chori ludia co maju nezistenu diagnozu trpia roky, do toho tazka depresia, aky je toto pre boha ucel stastia?
