Vyhrazanie od mamy

Lollka , nezila som sama.S priatelom som bola, robili sme cez agenturu, takze ta za teba vsetko zariadi.A akykolvek problem sme riesili spolu.V zahranici praca koncila, a vztah som citila ze skonci tiez, nevedela som to zvladnut Predstava ze musim domov ma desila ale nedokazala som sa pohnut sama.Lebo co sama v zahranici, kde hladat inu pracu, ubytovanie ,s kym tam ostat, milion veci, ktore nedam.Toto som nezvladla.Keby ano tak som tam , mam inu pracu a netrapi ma rozchod.Ludia z nasej prace kedze bola docasna poostavali tam.Ponachadzali si roboty.A ty co nie, tak oni chceli domov, maju tu kamosov takze zacali makat niekde tu pripadne sli do ciech, rakuska, kade tade.No kazdy s niekym, bud pary alebo kamosi..Necakala som ze doma bude az tak zle a viem ze musim odist ale neviem kam a to ma desi...Byvali priatel odisiel naspat sam, nasiel tam pracu a vratil sa Stretola sa aj s kamosmi zo starej prace.Proste ide v tom zivote dalej Ked som to videla ze ja doma a on je tam a ze chcem aj ja, ale viem ze ja to nedam, tak sa trapim este viac.Ako by mi dal najavo ze som neschopna a ze som decko lebo neviem ist sama....

Vsak uz si zila sama, nechapem coho sa bojis? Uz si sa o seba starala par rokov tak preco by si to zrazu nemala zvladnut? Zda sa, ze tvoja matka aj tvoj byvaly ti dost poskodili sebavedomie, musis na sebe pracovat ale nie sa nechat dalej nicit a slapat po sebe. Ked si zvladla zit v zahranici kde je to este tazsie kvoli jazykovej bariere a cudziemu prostrediu tak asi tak neschopna nie si a nevidim dovod preco by si to nezvladla tu. Tvoj byvaly asi tiez v poriadku nebol, ked po tebe nieco chcel, mal ti to pocedat normalne a nie hned vrieskat. Mozno si si k sebe podvedome pritiahla niekoho kto ma povahu ako tvoja matka lebo si presvedcena, ze niekoho dobreho si nezasluzis. Mala by si zacat navstevovat psychologa a pracovat na svojom sebavedomi. Ja by som zila radsej v garazi ako s takou matkou.

Myslim, ze by ste mali obidve vyhladat psychologa, ty mas podla mna depresiu a mame by mal vysvetlit ako sa spravat k dietatu

Nieje to vobec lahke, len tak odist.Bojim sa toho, ze si sama neporadim. Alebo, ze stretnem niekoho , s kym bude este horsie, a budem sa chciet vratit domov.Toho sa bojim.Povedla som mame , ze sa s nou neda zit, ze s nou proste neviem zit, mat vztah, pretoze to co ona chce, ja jej dat nemozem, ona chce niekoho dirigovat, aby sa o nu staral a zato na neho bude nadavat, aky je a co vetko robi zle.Vazim si seba viac, ako len tak , aby som niekoho cely zivot pocuvala a nechala sa zhadzovat. Mala som priatela, tiez na mna zvykol nadavat, takze preto neviem aku mam chybu, priatelovi vadilo, ze nestiham domace prace, a ze sa stazujem na jeho kamaratov, lenze on s nimi bol neustale, a zo mnou sa nikdy nerozpraval, a domace prace som nestihala tak ako chcel, nepovedal nic, a zrazu krical ze nieje vyprate, co som ani nevedela , ze treba prat.Bola som mlada, ja som si vedela sama vyprat,ked trebalo aj navarit.Postarat sa o jedlo.Takze, mladi ludia sa este len ucia, nikto nespadne z neba hotovy.Neviem ci sa mam sama zlepsovat, pocucit sa z chyb, alebo byt taka aka som a najst si niekoho , komu to nevadi, aka som.Lebo niekomu v zivote staci menej, niekto by bol za to co robim vdacny a inemu sa mali.Ja si vsak verim ze mam na nieco lepsie, poznam svoju hodnotu, preto to nechcem vzdat , a uspokojit sa z malom, ale neviem sama ci nato vobec mam, pri priatelovi som sa naucila, ze nemam na to, co on vyzaduje a to ma mrzi, ze som zlyhala v podstate.Verila som si, ze nato mam.

Odijdi od nej prec, ved uz si bola aj v zahranici, chod tam mozno znova, alebo si najdi rychlo pracu, a byt, byvanie,, najidealnejsie frajera, poriadneho.

Prisla som domov, po dlhom case, 5 rokov som zila na internate,neskor rok v KE, potom skoro dva v zahranici.V zahranici som si zarobila, dost penazi som si odlozila, takze som sa nebala, ze pridem domov, len som nevedela kam dalej pojdem robit, to je pravda, ale tak neriesila som , dufala som, ze ved nieco najdem casom.No mama mi zacala robit zo zivota peklo.Vrieskala, robila sceny, psychicke poruchy, ona je taka ze cely den bude za vami chodit, nenecha vas na pokoji, aj do kupelne, do zachoda pojde za vami, proste psychopat, cloveka uz ide porazit, pisem si nieco svoje na pocitaci a pride a zacne hulakat, ked poviem ze nieco robim nech ma necha zacne robit sceny, ze nic nerobim,a neda pokoj, bude hucat aj hodinu pri mne somariny, a hlavne veci o byvaleho take aby vam urobila bolest, utekala som z domu, kazdy den som sa snazila utiect, ist sa prejst, hocico, ale viete ze v zime sa nedalo ist von, mokro dazd, ked bol dazd, ja som uplne vypla organizmus, nabrala lieky nech spim a da pokoj, ona pokoj aj tak nedala, skoncila som ja skoro na psychiatrii, a viete co mi povedala, ze som blazon a ze nemoze zo mnou zit , ze ona je v pohode, atd....Ja som uz dlho s nou doma zavreta, a sama sa bojim , ze niesom v poriadku, nemam priatelov, takze uz neviem ci som v poriadku, sama o sebe pochybujem preto sa bojim odist,.....Ked to skusim bude mi robit sceny, hucat ze zo mnou nikto nebude atd...Zase peklo, aby som nikde nesla a dopadla zle, a do toho este to vyhrayanie...

Čítala som len do polovice ale usudzujem, že tvoja mamka je vážne narušená. Mala by zájsť za psychológom alebo psychiatrom, a ty takisto, nech ti predpise niečo na tie úzkosti. Aj keď všetkého sa dá zbaviť aj bez liekov. No mamina ťa riadne citovo vydiera a ničí. Neber všetky jej slová vážne a uvedom si že nie všetko čo povie musí byť pravda. Je to jej pravda. Ty si ži svoj zivot

Ja byt na tvojom mieste tak by som urcite odisla. Ved nemusis zit sama, mozes si prenajat s inymi dievcatami byt.

Nuž, na to sa isto nedá len tak jednoducho pozrieť z nadhľadu pozorovateľa a niečo ti len tak poradiť. Aspoň s mamou by si mala mať dobrý vzťah, už keď s nikým. Ak sa s ňou nedokážeš porozprávať dlhšie ako 10 minút bez toho, aby ste na seba nekričali, tak váš vzájomný vzťah nie je dobrý. Do tej poradne by ste mali ísť v takom prípade obe, ona častejšie, lebo je isto neurotická z toho, že žije sama.

Čo máš robiť?
Ticho sa pripraviť a odísť.
Takýto život je určite väčšie peklo ako život o samote.
Navyše, keď si spravíš odstup, je vysoko pravdepodobné, že skutočne sama nezostaneš dlho.
Držím palce.