Dobrý deň, ahoj,
podelim sa s Vami o kusok mojej (zlozitej) životnej situácie. istom životnom období sa mi začalo nedarit. Su to asi dva roky, kedy sa moje zdravie zacalo zhoršovať. Tieto problemy som zacala poctivo riešiť, no od toho obdobia sa mi akosi nedari - vylozene v ich rieseni.
Takmer každá návšteva lekára sa mi niecim skomplikuje. A to nejde o banality. Nie je to len moj dojem, uz par krat mi aj zdravotnici sami nezavisle od seba povedali, ze mam smolu alebo somto zacarovana. Pritom vedia len zlomok z toho a ja sa im na to ani nesťažujem. Skrátka, usudia tak podla toho, ako sa mi to vždy skomplikuje. Ale nie vzdy to zapríčini moje zdravie - ze sa mi pohorsi, praveze väčšinou ide o ľudský faktor..ale uz sa stalo aj to, že sa mi niečo stalo, vždy, ked uz to vyzeralo nadejne, že mi je zdravotne lepsie, z coho som mala konecne po dlhej dobe radosť. Keďže môj zdravotný stav si vyzaduje castu návštevu lekárov, je to už narocne aj na psychiku. Čo niekto považuje za beznu vec, mna to namiesto jednej navstevy stoji 5-krat tolko navstev (lebo sa nieco nevydari), a ani to nie je vysledok hodny spokojnosti zo zdravotnej stranky.
Nikdy pred tym som takuto smolu nemala a mam s cim porovnavat. Keby to bolo len v ľuďoch, tak ok. Ale mala som do toho aj uraz a to nie raz. Som racionalne zmyslajuci clovek, ale toto uz je zvlastne. Je to bludny kruh, kde akakolvek moja snaha o zlepšenie situacie ma veľmi maly pozitivny efekt, ak vobec nejaky.
Necinna byt nemozem, ale pomaly zacinam mat strach, ked sa uz aj rutinna vec stava pre mna rizikova.
Keď to tak citam, vyzera to ako spoveď psychiatrickeho pacienta. Pred dvomi rokmi by sa to aj mne zdalo absurdne. Čo si o tom myslíte? Ako mam pretat tento kruh? Lebo mam uz teraz dosť...
