Neviem či ste sa s týmto problémom niektorá stretli, ale ja si to neviem vysvetlit a som z toho zúfalá. Môj problém je, že vždy keď sa mi zapáči nejaký chalan tak zostanem v strese. Prestane mi chutiť jest a vždy keď si na neho spomeniem tak sa mi strašne rozbúcha srdce. Stačí, že mi napíše správu a príde mi zle. Mám 21 a už sa objavilo v mojom živote viac chalanov a pri každom sa to opakovalo. Aj keď som mala frajera tak vždy keď som sa s ním mala stretnúť som sa zobúdzala v strese a to aj po roku vzťahu. Neviem či za tým nemôže byt moja zakomplexovanosť, lebo nemám prsia a zadok tým pádom si nechcem pripustiť žeby ma niekto takú chcel aj keď nikdy s tým žiadny chalan nemal problém, aspoň mi o tom nepovedal. A tieto stavy mi nepomáhajú keďže sa snažím pribrať. Čo si o tom myslite a ako s tým bojovat? Budem vďačná za každú radu či názor.
stres z chlapov
No presne toto som mal i ja ked som sa mal s nejakou babou stretnut. Proste celý den stres. Asi som to moc prežíval, alebo bol z toho až moc napätý a bál som sa ako sa to skončí, či sa nejako nestrápnim a tak. Nakoniec som sa ale rozhodol že mi tie stresy naozaj za to nestoja a na vzťahy som zcela rezignoval. Nepotrebujem ich ku stastiu. Svoj život som si nastavil tak aby vztahy nepatrili medzi moje hlavne zivotne priority. Tie su u mna teraz koníčky a viera a to mi ku stastiu stačí, a nemá mi ich nikto ako vziať.
@fantomka ano, ja viem že takto to byva na začiatku .. motyle v bruchu atd, lenže ako som už spomenula, ja som stres mala aj ked som sa mala stretnuť s frajerom s ktorym som chodila rok, čo myslim že už nieje normalne :D a mam kamaratky ktore to preživaju opačne ako ja, dokonca priberu pri frajerovi :D ale ja ani nemusim byť zalubena a som z toho nervozna aj ked o nič nejde, iba o nevinne stretnutie alebo pisanie a taktiež ho môžem poznať už veľmi dlho ale furt mam stres akoby to bolo prvýkrát. Fakt sa už bojim že si privolam nejaku chorobu, lebo taketo stresy nemavam ani na skúškach na VŠ.
@Swift no vo veľa veciach z tvojho príspevku som sa našla. Ani som netušila, že takéto problémy zažívajú aj chalani. Mňa to už veľmi obmedzuje a strašne si tieto vzťahy pripúšťam. A to ide len o flirtovanie a hneď som z toho v strese. Keď ja som vo svojich citoch aj dosť opatrná, dávam si veľký pozor na to, aby som hneď nezaľúbila alebo nenamotala. Veľakrát sa mi stalo, že už z toho mohlo byť niečo viac a zdupkala som. Som veľmi zvláštna lebo keď nikto nieje na obzore tak mi chýba vzťah a vtedy sa snažim zufalo niekoho nájsť (aj ked pri takýchto pokusoch som nikdy nikoho nenašla), a potom keď už do môjho života niekto príde tak si poviem že chcem byť radšej sama a chcem si užívať. Alebo keď tu je nejaky chalan s ktorým by som realne chcela vzťah, tak si poviem že niesom pre neho dosť dobrá a podceňujem sa. Možno je naozaj chyba v mojom sebavedomí. Lebo keby som začala oveľa skôr takto s chalanmi niečo riešiť a nabrala skúsenosti tak by som sa nemusela ocitnúť v tychto stresovych situaciach. A bojim sa, že takto to bude navždy.
animia Myslim ze to je bezne :)
