Po dlhom zvažovaní som sa rozhodla že dám mačičku sterilizovať. Tejto mačičke som dala domov pred štyrmi rokmi keď prišla ku mne do dvora aj s malými šiestimi mačiatkami.Postarala som sa a mačiatkam som našla domov a tak sa to opakovalo a už vážne tie ďalšie mačiatka nebolo kam dávať. Tak už som dohodla termín a išla som k veterinárke. Pri zákroku zistia že má aj nádor na maternici a tak odstránila aj maternicu. Operačný zákrok vraj prebehol bez komplikácii. mačičku som si zobrala domov. Držala som sa pokynov že najskôr dať vodu po 2.hod a až večer možno trochu jedla. Prišli sme domov mačička bola dosť zmätená bola trochu pošpinená tak som jej vymenila podložku chcela sa postaviť ale hneď si omámená ľahla a spala. Stále som ju sledovala spala ale tak som aj mala informáciu že bude spať...nechcela potom ani piť navečer sa trochu pošpinila ale už bola veľmi nevládna a nereagovala a za chvíľku sa to stalo.. že už nedýchala. Som z toho veľmi nešťastná neviem čo sa mohlo stať. Veterinárka bola potom tiež prekvapená že čo sa stalo.Jedine vraj nejaké skryté ochorenie prípadne vírus a tomu podľahla,,,, Som z toho úplne mimo a neviem to zvládnuť ..nemala som dobrý pocit že ju vôbec nesiem na ten zákrok veľa som sa o tom informovala a všade že sterilizácia je nenáročný zákrok a mačky sa po ňom rýchle dajú dokopy. Pred zákrokom som nepostrehla žiadne zmeny mačičky ona bola veľmi spokojná a dobrá...získala som si jej dôveru a preto ma neskutočne trápi že čo sa stalo cítim obrovskú vinu keby som jej to nedala robiť nestalo by sa to ten pocit straty a viny je hrozný.Viem že už nič nezmením s týmto pocitom viny sa len ťažko vyrovnám........
sterilizacia a uhyn macky
Ďakujem " Biela kobra" za Tvoje povzbudivé slová na môj problém..viem že sa už nedozviem čo sa stalo a prečo, trápiť ma to bude stále aj napriek všetkému ako som sa snažila aby to dobre dopadlo. Ako hovoríš že rozum hovorí iné ale srdce to bolí...veterinárka mi aj po zákroku hovorila že dobre že som prišla lebo ten nádor by jej spôsoboval skôr či neskôr veľké problémy....možno v tom som jej pomohla. .ale výčitky budú u mňa stále...pred dvomi rokmi som musela pristúpiť k ťažkému rozhodnutiu mala som psíka 12 rokov to bol úžasný psík člen rodiny ale bohužiaľ vekom sa mu choroba stupňovala až u konca sa nevládal ani pohybovať..venovala som mu všetok čas a energiu a chcela mu pomôcť ...ale nedalo sa a tá bezmocnosť ..bolo to hrozné po odporúčaní som musela pristúpiť k veľmi ťažkému rozhodnutiu i keď viem že som mu pomohla aj tak bolí to stále...a teraz zase táto strata ...je to pre mňa veľmi ťažké a musím už s tým žiť...milujem zvieratá a chcela by som všetkým pomôcť ale nie všetko je možné...ešte raz ďakujem veľmi pekne
Dobrý deň. S niečím takým je ťažké sa vyrovnať. Keď sa ale na vec pozrieme racionálne, neurobili ste nič zlé, naopak. Mačička mohla mať napríklad skrytú srdcovú vadu, metastázy alebo nádory aj na iných orgánoch, a keby ste ju nezobrali na kastráciu, zomrela by časom, možno veľmi rýchlo, niekde v kríkoch a vo veľkých bolestiach. Takto aspoň bola omámená a mala to rýchlo za sebou. Taktiež ste zabránili tomu, aby sa jej malé mačiatka roztrácali po svete a hynuli sopľavé a so zapálenými očami pod kolesami áut, od infekčných chorôb a ľudskej krutosti. Urobili ste proste dobrú vec, ktorá skončila zle, ale ak by ste to neurobili, všetko by dopadlo ešte horšie. Rozum vraví toto. Srdce potrebuje čas, aby sa s tým vyrovnalo.
Svoje možno urobili aj veľké horúčavy. Je to veľmi ťažké, ale my nie sme bohovia, aby sme videli do vecí a vedeli predpovedať budúcnosť. Nevieme robiť zázraky, tak robíme len to, čo vieme. Sme len ľudia.
