Rozchod?

Ahojte mám 15 rokov a teraz po trochu case si uvedomujem ze som spravila chybu ktorú lutujem a tou je ze som sa unáhlila v celkom dost dôležitej veci a ocitla som sa v situácii v ktorej mi je ťažko a to je ze som vo vzťahu v ktorom niesom práve najšťastnejšia.. Prišlo to veľmi rýchlo sotva sme sa spoznali a začali sme spolu chodit hned skoro po mesiaci poznania sa. Pravdu povediac neviem vlastne ani ako sa to stalo a ako k tomu všetkému došlo ale prišlo to vlastne úplne samo a nejako som sa tomu neubránila. Spočiatku som to brala len tak na lahko ale potom casom sa do mna strasne zalubil a velmi sa na mna citovo naviazal a práve to je pre mna ten najvacsi problém, aj keď si niekto pomyslí že to celé je divne a zvrátené možno ano ale je to tak ako hovorim. Nedokážem byt s človekom ktoreho mam rada ako kamaráta nic viac nic menej a to som veľmi olutovala. Vela veci mi na nom prekaza a malo veci sa mi na nom paci. Rozumieme si po viacerých stránkach ale niesom si vobec ista ci by sme si naďalej rozumeli po stranke čo sa týka vztahu z mojej strany myslene. Je to velmi dobry chlapec ktorý ma ľúbi s celým srdcom dáva mi toľko vela lasky, pozornosti venuje mi kopec svojho casu a robí všetko preto aby som bola stastna ale najhoršie je ze ja mu neviem dat toľko lasky co on dava on mne a tym pádom to nieje tak plnohodnotny vztah ako by mal a aký by som si predstavovala. Jednoducho ppovedane nedokazem ho lubit tak ako lubi on mna a je pre mna velmi tazke mu to oznámiť lebo ho mam rada a viem ze by ho to veľmi zlomilo a to nechcem ked vidim aký je so mnou stastny. Je to tu, znova sa pozeram na druhých ludi a nie na seba a to je mojou velkou chybou zaujimam sa o druhých pocity o ich tuzby a sklamania ale nepozerám na to ako sa cítim ja a vo vnútri sa kvoli tomu trápim. Povedzte mi co je to za vztah ked si neustále musim vymyslat vyhovorky len aby som s nim nebola pretože s ním nechcem travit vela casu lebo mi to nerobí dobre. Stále mu klamem vo veľa veciach a on mi plne dôveruje zato sa cítim veľmi zle... Mozno ma vela penazi a dobre srdce ale jednu vec som si uvedomila. Ak si pospominam ako som vzťahy vnímala predtým a ako ich vnímam teraz je v tom veľký rozdiel pretože som sa poucila vo vela veciach že vo vztahu je potrebna obojstranna plne hodnotna laska a dovera partnerov a to bohužiaľ v mojom pripade nieje co ma dost mrzí. Ale nuz svoje city ovládnut nemozem a ked raz necitim k nemu tolko co on ku mne musi sa to skončiť. Najhoršie je že neviem ako aby som nikomu neublížila a vysli sme z toho obaja za dobre. Ďakujem že ste to dočítali až sem a budem rada za každy názor a rozumnú radu