Čo sa otázky partnerských vzťahov týka, tak si kladiem otázku, či som nenormálny ja, alebo je len všetko naokolo mňa zbláznené a ja som posledný normálny človek na svete?
Takže: partnerské vzťahy ... to množné číslo mi tam prekáža. Je divné že ja chcem proste nájsť si len jednu s ktorou by som bol do konca života? Čo je na tom také zlé? Prečo každý koho poznám mal za život viac partnerov a aj keď sú spolu niekoľko rokov tak sa aj tak rozvedú lebo už tam nie je tá "iskra". Potom 40 ročné ženy s 20 ročnými deťmi si znova hľadajú partnerov a majú samozrejme úspech lebo v ich vekovej kategórii existujú samozrejme aj veľa 40 ročných rozvedených mužov s deťmi. To je rozvod a striedanie partnerov naozaj nevyhnutná súčasť partnerského života? To ľudia už zabudli na pravý význam slova "láska"??
Ja som mladý 25 ročný chlap, som úspešný, mám dobrú prácu, mám skvelých rodičov, ktorí sú stále spolu a majú sa radi, a zo strany žien by o mňa bol záujem, ale ja nemám záujem o kadejaké pochybné ženy čo sa chodia každý piatok opíjať s kamarátkami.. to už fakt dnes neexistuje nejaká normálna žena, ktorá sa vie správať a je úprimná a nestrieda partnerov? A také sú všade aj medzi 30-40 ročnými.... ja už fakt neviem či je toto normálne alebo nie?
Ja nechcem za život prestriedať 10 žien a mať deti s tromi ako dnes väčšina ľudí robí... Aký má zmysel budovať vzťah a rodinu keď v 40ke sa s odrastenými deťmi rozvediem a potom si zas nájdem ďalšiu? Ja toto nechcem... toto nie je "láska". Tieto vzťahy, to je len ekonomická dohoda o vzájomnom uspokojovaní svojich vlastných sebeckých potrieb...
Aj tie manželstvá, ako sa dnes každý žení/vydáva... toľko cirkusu a len preto aby sa ukázali akí sú bhoatí že majú veľkú svadbu, pričom to manželstvo "lásku" nevidelo ani z rýchlyka...
Ja už som z toho na prášky, celý život som bol vychovávaný v dobrých mravoch a očividne to bolo asi zle, lebo teraz nebudem schopný zapadnúť do skazeného promiskuitného sveta... ja proste nedokážem ženu len tak po**** a vykašlať sa na ňu... radšej budem sám než neustále zažívať bolesti z rozchodov..
A čo som sa bavil s ľuďmi, že ako to zvládajú tak mi povedali, že vzťahy nemôžem brať vážne a že prípadný rozchod brať ako samozrejmosť.. akože. WTF?? tak na čo potom chodiť do vzťahu keď s tým človekom ani do budúcna nepočíťam?? to už všetkým naozaj preskočilo alebo preskočilo mne a ja som ten nenormálny ktorý ešte nepochopil že nič také ako láska už neexistuje?
Vzťahy sú len ekonomická dohoda o vzájomnom uspokojovaní svojich sebeckých potriieb, ako nejaký obchodný kontrakt, zmluva... akože chápem, nejaké obchodné pravidlá existovať musia, ale zas až takto, že sa zo vzťahov vytrácajú city?? to nikdy nepochopím a nikdy tomu neprídem na chuť !!!!
