Zdravim, mám 18 rokov a už to budu asi 4 mesiace, čo sústavne vraciam po jedlách. Za tuto dobu som schudla zo 63 kíl na 50,5 (moja najnižšia váha). Asi ani nemusím vravieť že stále vidím samu seba väčšiu než by som chcela..Popravde do dnešného dňa som nemala zo zdravotného hľadiska žiaden problem spojený s bulímiou..až na občasne bolenie žalúdka alebo extrémne potenie sa a krútenie hlavy po vracani, psychické problémy už ale ano.. Strieda sa mi stav dokonalého šťastia s pocitom takým, ktorý by som nepriala nikomu. Viem že určite sa deju ľuďom aj horsie veci, ale neustále myšlienky o jedle a váhe a zas jedle.. je to proste nekonečný kruh.. Za deň sa pozriem minimálne 20x do zrkadla, nemám to presne spočítané ale menej to iste nebude.. Naozaj od asi 12 rokov mám problémy s mojim telom aj keď som nikdy nebola vyslovene tučná, viem to ale na druhej strane mám neustály pocit toho, že ak je tu spôsob ktorý má dokáže urobit ešte štíhlejšiu ešte krajšiu, prečo to nerobiť? Posledný mesiac som naozaj ako posadnutá, viem to o sebe. Dokonca mám nočné mory a to take, že idem spat s plným žalúdkom.. potom sa prebudim a vydýchnem si, že to nie je realita. Mama ma raz na začiatku mojej bulímie počula vracať, no vtedy nemohla tušiť, či to nie je spôsobené len pokazeným jedlom alebo tak.. takze to neriešila. V tejto dobe mi hovorí čoraz častejšie že som vychudnutá atp, ale na druhej strane to vôbec nerieši. Obcas mám chuť jej všetko vyrozprávať, nech mi pomôže, vyhľadame spolu pomoc ale nejde to, viem že moja rodina by to nepochopila,, Skôr si myslím že by na mna poriadne nakricala a potom by bola nekonečna ticha domácnosť.. pretože takto to u nás funguje. Prosim o pomoc každého človeka ktorý sám zažil, alebo proste len vie čo robit v takejto situácii. Sama to nezvladam a chcem sa opäť dať dokopy.
Bulímia - Nekonečný kruh
Ďakujem vam. Mám 173 cm. A k tomu čo ste písali, je pravda že predstava že všetky tie kilá pôjdu naspäť sa mi veľmi hnusí a bojim sa toho.. doteraz som sa bránila tomu aby moje problémy riešili oni ale viem že iná možnosť už tu nie je.
(Zdravim, mám 18 rokov a už to budu asi 4 mesiace, čo sústavne vraciam po jedlách. Za tuto dobu som schudla zo 63 kíl na 50,5 (moja najnižšia váha) )
No t ak váha 50,5 kg je uz naozaj že dosť nízka. Aká vysoká si ?
(Asi ani nemusím vravieť že stále vidím samu seba väčšiu než by som chcela.. )
Je zvlastne, že sama seba vidíš a povazujes za tlstu, ale to ze si len samá kost a kožu a podvyzivená to na sebe akože nevidis ?
( Strieda sa mi stav dokonalého šťastia s pocitom takým, ktorý by som nepriala nikomu. )
No tieto priznaky sedia na maniodepresiu. Ktovie čím je táto maniodepresiva sposobena, ale kludne to moze byt aj nedostatkom živin v organizme. Vôbec nejes, a mas preto deficit potrebnych latok. Tvoja nervova sustava s týmto deficitom nemoze pracovat normálne.
(Naozaj od asi 12 rokov mám problémy s mojim telom aj keď som nikdy nebola vyslovene tučná, viem to ale na druhej strane mám neustály pocit toho, že ak je tu spôsob ktorý má dokáže urobit ešte štíhlejšiu ešte krajšiu, prečo to nerobiť? )
No chudnut si mozes kolko chces. Ale ak ty potom zlyhaju organy tak už bude naozaj neskoro nad zmenou.
(Obcas mám chuť jej všetko vyrozprávať, nech mi pomôže, vyhľadame spolu pomoc ale nejde to, viem že moja rodina by to nepochopila,, Skôr si myslím že by na mna poriadne nakricala a potom by bola nekonečna ticha domácnosť.. pretože takto to u nás funguje. )
No neviem kolko mas rokov. Ak mas už viac než 18 tak jej to hovorit nemusis a rovno zajdi sama za psychiatrom. Ak mas ale pod 18 tak jej to povedat musis, lebo ak nemas 18 rokov tak za psychiatrom môžeš ist len v doprovode rodica. Síce mama do ambulancie psychiatra s tebou nevstúpi, predsa len musí podpísat suhlas ohladom vysetrenia psychiatrom v čakárni. Určite bude pre teba lepšie ak na teba mama nakrici ( a možno nenakričí ) ale zacnes sa liecit a vyliecis sa z toho, ako by o tom tvoja mama vediet nemala, a tebe za pár mesiacov zlyhaju organy.
ahoj, čí, skôr vyhľadaj odbornú pomoc, kým je to v začiatkoch, ja týmto trpím už vyše 20 rokov a ver mi, že už sa toho nedá zbaviť.....ešte je čas, kým ti nevypadajú zuby a nebudeš odkázaná na zubnú protézu (áno, v nemocnici sú bežne 35-ročné bulimičky s protézou, to nie je výmysel!) a nemysli si, že "mne sa to nemôže stať", to si hovorila každá z nich, ak neprestaneš vracať, tak to zákonite príde...a k tomu celý rad ďalších zdravotných problémov, dokonca môžeš zostať neplodná! myslím si, že sama to nezvládneš, len s pomocou psychiatra a psychológa...neboj sa, to, že prestaneš vracať nemusí nutne znamenať že priberieš tie kilá späť, asi si na to práve myslela, že? lebo ja poznám zmýšľanie ľudí s PPP, aj mňa "strašili" zdravotnými problémami, ale ja som im neverila lebo som chcela len chudnúť alebo aspoň nepriberať, ale ono si ma to našlo...ver, že keby som bola na začiatku, poslúchla by som ich...teraz to už mám chronické a nedá sa nič robiť...:-( ty máš ešte veľkú šancu na zdravý a šťastný život, tak si to nepokaz, prosím... prajem veľa síl na boj s touto hnusnou chorobou, drž sa :-)
