Aj vy máte v okoli človeka, ktorý je večne negativne naladený, všetko je podľa neho zle a dokonca tvrdi že už nič dobre nebude ????
Lebo ja s takým bývam..ide o môjho brata, mladého 21 ročného človeka a je to doslova peklo..normálne ma tým ťaha dolu a občas mám chuť tomu jeho Všetko zle podlahnut...občas mam pocit, že ked s nim travim čas citim sa zle, klesa nalada a normalne upadam do depresie.
Je pravda ze nemame jednoduchy zivot, lenze on bol taký aj ked bol mladší, menší...
Ide o to, že všetko čo riešime je podľa neho zbytočne, pretože to nema zmysel a všetko bude už len hrozne, zle atd atd..
Teraz napr. hladáme byt, zatial prenájom..chodim s mamou na obhliadky, hladam na internete, pridavam inzeraty...ON sa hra na mrtveho chrobaka, ktorý si povedal že sa mu to nechce riešit a nam na rovinu povie že ked si myslume že daco najdeme tak sme na omyle, ze to nema zmysel, ze to nieje jednoduche...a ked sa ho spytame preco on nema snahu, tak odpovie ze ved ked ste nenasli vy, tak ja najdem ???? Nevidite ze to nema zmysel ???
Tak je to zo všetkým..ked mu poviem, ze by mu pomohlo osamostatnenie, ved penazi na to ma, tak namiesto nejakeho rozumneho argumentu mi povie..No jasne, bo ja zarabam miliony, sak si prid ty vyskusat totu robotu a potom uvidis ci je to take jednoduche...ja mu vysvetlujem, ze kazdy mlady clovek musi nejako začat, ze ved budes v nájme, časom sa uvidi,pojdeš možno do zahraničia a on zas...Ja nikdy nič nebudem mat, len zhnijem v najme kde nic neni moje...
Často vravi že sa nikdy nebudeme mat dobre, vždy budeme mat problemy aj keby sme sli na koniec sveta..ked sa s nim rozpravame milo a vravime mu, ze ho chapeme,vkuse robi nočne, nema na nič cas tak ho lutujeme a robime s neho chudaka..ked ho o nieco popytame tak vraj kedy ked vždy spim, ale sak ja viem, ja furt lem spim..
Strasne komplikovana povaha, ani tak ani tak...
Večný pesimista, človek, ktorý nás ťaha ku dnu, neda sa s nim normalne baviť
Tvoj brat je "energetický upír". Daj si tento termín do googlu a zistíš čo to znamená a ako k takýmto ľuďom pristupovať...
Fuj, to sa až zle číta. Od takého človeka treba ísť čo najdalej. Najlepšie mu ukážeš, že sa mýli tak, že ty sa od neho odpútaš, nebudeš ho riešiť, nebudeš sa starať o to, či je alebo nie je šťastný a či sa mu darí, sústredíš sa na svoj život, budeš sama optimistická a urobíš všetko pre to, aby sa ti darilo. A keď budeš ty úspešná, potom mu môžeš povedať a ukázať, ako veľmi sa mýlil a ako si všetko privolával svojím pesimizmom. Človek sa môže vyhrabať aj z hnoja, ale musí si veriť a nie zúfať. Ja by som s takým človekom nestrácal čas a rozhodne by som sa nenechal ním psychicky ničiť. Správne ti tu píšu, že máš tiež na tom podiel, pretože sa s ním na tú tému bavíš. Takýchto ľudí by sa patrilo zabetónovať aby neotravovali život iným. Nech si zúfajú v súkromí keď ich to baví. Ale z toho čo píšeš usudzujem, že ho veľmi teší zneisťovať a podrývať aj vás.
Moja mama je taka. Vsetko vidi cierno. Vravela mi ze sa nedostanem na gympel- dostala som sa. Teraz mi vravi ze sa nedostanem navysoku aj ked vie ze na vysoku na ktoru chcem ist sa dostane aj trulo. Zivot s nou nie je zivot ale p.e.k.l.o.m. Takze viem co zazivas.
Optimizmus alebo pesimizmus je vrodeny, s tym vy nespravite nic. On by sa mohol zmenit ale musel by sam chciet a musel by na sebe pracovat. Ja som napr. rodeny optimista a aj ked som nemala jednoduchy zivot, vzdy som si hovorila ze su na tom ludia aj horsie. Chapem, ze mu chcete pomoct ale nema to zmysel, bude vas len tahat ku dnu, radsej ho nechajte tak. Ja mam mamu pesimistku, hoci teda nie je to u nej az tak zle ako u tvojho brata, ale tiez sa s nou nezilo lahko, hlavne preto ze ona ani mne neverila, myslela si ze nic nedokazem, neverila mi. To sa na cloveka prenasa a ovplyvnuje ho, preto je lepsie drzat sa od takychto ludi co nakdalej to ide, aj ked je to blizky pribuzny.
je to introvert, najlepsie urobíš ked ho necháš na pokoji,.. len ho otravuješ...
ja sama som tiez introvert, aj ked nie pesimista...takze v niečom ho chápem, ma iny pohlad na svet... chce mat pokoj, les , príroda,..
a takí ludia ako ty čo maju potrebu furt riešiť všetko a každeho nas unavuju, preto s nimi nekomunikujeme, vyhybame sa im... tak sa nad sebou zamysli,.. ak na neho tlačíš stale, on zamerne sa s tebou nechce baviť... daj mu pokoj! a rieš si svoj život...
Lenze ja tiez chcem aby bol stastny, viem ake ma sny a plany..lenze nemozem pocuvat to, ze sa mu aj tak nesplnia..čas s nim trávim, lenže on nechce byt medzi ludmi..takze take nieco ako pozvanie na zmrzku neprichadza do uvahy, kolač je drahy, doma napecie za taku cenu cely plech..o šport zaujem nema, vraj je to zbytocne mrhanie časom..
rad chodi do lesa, len tam sa citi dobre..
A ano velka vyhra by ho potesila..vzdy vravi o tom ako by chcel vela penazi aby mohol byvat niekde na samote...
Hinges, oranges, peach, pears, plums, syringes?!:-)
Skuste sa s nim mesiac nebavit...je to aj tvoja vina pretoze sa stale do neho series...vyser sa na nho nech je nervozny cely zivot
simusaaaaas:
Bratovi môžete iba poukázať na to, že svojim prístupom (neriešením svojich problémov, ktoré prežíva) si ničí život a vplýva to aj na Vás...Je to však jeho rozhodnutie. A ak si nechcete Vy sama ničiť svoj život potrebujete bratovi nakresliť pomyselnú hranicu - tj. nenechať sa vťahovať do jeho nálad, nechať ho nech si žije ako chce a to isté môžete urobiť aj Vy sama..možno si časom zoberie príklad, niečo ho nakopne do života a možno nie, ale Vy za to zodpovednosť nenesiete..
pisala si ze ma 21,.. a hovorila mu ze by mu pomohlo osamostatnit sa...
nepíšeš ty kolko máš rokov... aby som ti mohla napisat že čo keby si sa osamostatnila ty... a nerieš brata, je to jeho život , zjavne je to citovy upir, ked sa s nim neda bavit, tak sa s nim nebav... ma taky zivot aky mu vyhovuje... a ked tvojej matke nevadi ze ho ziví, ak nechodi do prace, nestuduje...
staraj sa o svoj zivot...
