Dobrý deň,
mám 22 rokov a asi tak v 15tich sa mi stala taká nepríjemná vec..
Bratranec môjho ocka trpí nejakou poruchou, no proste je postihnutý. Nevysmievam sa mu a ani som to nikdy nerobila, ale z ničoho nič ma začal prenasledovať, vkuse za mnou chodil, ked som bola s kamoškami niekde vonku, mimo domu začal kričať moje meno a uutekl za mnou, ked ma nevidel na dedine, dopočula som sa od kamošov,že sa pytal na mna, potom neskôr mi začal kupovať sladkosti, mne to prišlo strašne odporné.Nikdy som od neho nič nevzala, dokonca som prestala chodiť vonku, lebo som sa už začala báť.. Sestra ma strašila, že už prišiel na to, na čo *ho* má, a vtedy mi pridala do nechutnosti.. Tie jeho pohľady no fuj. Navyše má asi o 10 rokov viac.. Potom to prestalo, možno po pol roku..
No teraz po toľkých rokoch ho zase vídam skoro stále ked som doma.. niejéé to to isté, že chodí za mnou, vlasnte už nemôže kedže som stále mimo dediny, a možno nchodi k nam na navštevy kvoli mne. Ale strašne ho nenavidím, mám na neho hnusné spomienky a proste... Máme na dvore spoločnú pivnicu, kedže sme rodina, a on sem chodí v podstate každý deň, otvorí si zadné dvere do domu, ide si vkľude na wcko, naobeduje sa u nás, ako by nechumelilo :) .. mama už začala zamykať dom. Kedže on si môže do pivnice ísť aj bez toho aby sem doliezol a opýtal sa, či môže.. Najradšej by som mu vynadala a povedala,nech si nemysí,že ked sme nejaká rodina, tak sem môže chodiť zadným vchodom kedy sa mu zachce.. Ale urobiť toto, tak otec sa so mnou už nikdy nebaví ..
Len som sa tu chcela vypísať, kedže som sa stým ešte nikomu nezdôverila,lebo mi je to trápne.. a podotknúť, že postihnutí ľudia sú možno chytrejší než sa zdajú.. človek by povedal,že si to možno neuvedomuje, ale ja mám iný názor..
Majte krásny deň :)
Postihnutý, chytrejší?
Takyto ludia su brutalne otravni, aj mna taka jedna prenasledovala a bubnovala do hlavy same somariny. Hovorim si, vsak to pretrpim bo je mimo a postihnuta..ale neda sa to, to treba zakazat kontakt lebo je to velmi obtazujuce....
nenavidimhooo:
Ak je bratranec Vášho otca skutočne mentálne postihnutý, ak by ste mu povedala: „nech si nemyslí, že ked sme nejaká rodina, tak sem môže chodiť zadným vchodom kedy sa mu zachce“ a vynadala mu, s veľkou pravdepodobnosťou sa to môže minúť účinku.
Ľudia s mentálnym postihnutím si neuvedomujú komplexnosť reality a medziľudských vzťahov a častokrát sa fixujú na niekoho, v koho prítomnosti sa cítia príjemne (po rôznych stránkach) a často sú vynaliezaví v tom, ako sa dostať k objektu svojho záujmu (do jeho pozornosti).
Aby ste získala nadhľad a videla celú situáciu objektívne potrebujete sa povenovať tomu, čo prežívate (emóciám, ktoré vo Vás otcov bratranec vyvoláva) a porozprávať sa otvorene s otcom, že sa necítite doma bezpečne/príjemne, ak sa u Vás prechádza bez ohlásenia...nech sa otec pokojne aj urazí a prestane s Vami baviť...zjavne to, že to došlo do tohto štádia, je dôsledkom toho, že ocko situáciu nechce riešiť a neuvedomuje si možné riziká, čím Vás (mamku) ohrozuje...V tomto smere by bolo vhodné situáciu odkomunikovať s niekým, kto sa venuje ľuďom s podobnými mentálnymi problémami ako postupne chod vecí zmeniť...ak otec situáciu nebude chcieť riešiť, závisí to od Vás (s mamkou), aby ste ju vyriešili k svojej spokojnosti - bezpečnosti...
a chodí či je na vozíčku?
