Ahojte, som 22 ročný chalan, ktorý študuje na vysokej škole, má dobrú rodinu a predsa niečo so mnou nie je v poriadku. Na vonok sa na každého usmievam, občas niekomu pomôžem, alebo keď je niekto smutný tak sa usmejem s nádejou, že sa dotyčná osoba usmeje naspäť. (väčšinou to nefunguje, skôr sa na mňa pozerajú ako na podivína). Veľa ľudí hovorí, že som pekný, keď sa pozriem do zrkadla, tak áno aj ja sa považujem sa pekného, nie prehnane, ale načo mi to je keď vo vnútri som zhnitý ako nikto iný?? Je tu niekto taký mladý, ktorý navonok vyzerá, že mu nič nie je a vo vnútri je zhnitý, zlomený a nedokáže sa postaviť? Ak áno, budem rád ak mi odpíšeš. Veľa ľudí mi tu bude radiť aby som si našiel nejaké hobby. Áno bola by to jedna z možností, ak by som žiadne hobby nemal. Momentálne sú to včelárstvo, bicyklovanie, serialy a pc hry. Možno pre niekoho to bude znieť divne, ale veľmi som si oblúbil aj svoju brigádu (junior účtovníka), vždy som chcel byť účtovník a teraz sa mi to splnilo. Myslel som si, že práca ma uzdrav aj vo vnútri, ale je to iba čiastočná pravda. Keď som v robote, nemám žiadne problémy, ale keď odtiaľ vyjdem už myslím na smrt, samovraždu a upadám do depresie. Určite mi navrhnete si nájsť priateľov, ale ako to mám dokázať keď som taký introvert, ľudia hovoria, že ak začne robiť ako napríklad ja bicyklovanie tak si nájdeš priateľov. Žiaľ do dnešného dňa sa to nestalo. Akokoľvek sa snažím, vždy sa vrátim do začarovaného kruhu a depkárčim. Často si premietam v hlave čo všetko som už dokázal, aj keď to bolo občas náročné, ale ani to nepomáha. Jediné čo mi dlho pomáhalo bolo, že som sníval, či už večer alebo poobede som si ľahol do postele, zavrel oči a tvoril príbehy vo svojej hlave (príbehy veľmi podobné tým, ktoré som čítal v knižkách, takže spisovateľ nebudem + moja gramatika je otrasná). Už som naozaj v koncoch, veľmi často myslím na sebevraždu. Musím ešte dodať, že som Gay, už je to vyše roka čo som to povedal mojim rodičom, nevyhodili ma z domu, pomáhajú mi platiť intrák a stále dávajú peniaze na jedlo. S tým, že som gay som sa zmieril už dávno, takže v tom problém nevidím, ale veľmi ma bolí ak čítam tie nenávistné komentáre o homosexuáloch. Viem veľa ľudí predvádza extrémnosti, ale žijú tu aj taký, ktorý chcú jedného partnera, vziať si ho za muža a spolu umrieť. Neviem či si uvedomujete, ale práve Vaše blbé porovnávania, narážky a kadečo, niektorých gayov (lesby) ubíjajú a nakoniec opustia tento svet. Viem, že som skákal z myšlienky na myšlienku, ale taká je moja hlava, takže sa za to ospravedlňujem. A ak tu je niekto podobný mne, v mojom veku, či už homosexuál alebo heterosexuál, bol by som rád, ak by si mi napísal, možno sa spojíme a pomôžeme nášmu vnútrajšku spoločno rozkvitnúť...
