Dobrý deň. Mám problém, ktorý už neviem, ako riešiť.
Bývam s rodičmi a s dvoma súrodencami.
So starším súrodencom (23), spolu nevychádzame dobre. Keď som mala 5 rokov, začal ma provokovať, rozkazovať mi a keď som neurobila to, čo chcel, bil ma a trvá to až doteraz.
Správa sa, ako psychopat. Od piatich rokov mi neuveriteľne strpčuje život provokáciami, rozkazovaním a bitkou.
Hocikedy ma vyženie z izby, lebo podľa neho "som tam vždy, keď nemám byť".
Priznávam, po tom všetkom, čo mi v detstve urobil, som na neho drzá a hocikedy ho nepočúvam. Keď sa niečo také deje, je ako nepríčetný.
Raz som pokojne sedela na posteli a on ma zničoho nič začal biť a kopať do mňa, lebo "som tam vraj práve nemala byť". Toto sa stalo na začiatku tohto roka.
Normálne v amoku aj mamu zbil (a nie raz) a raz otca. Vyháňa rodičov, mňa, dokonca aj babku z izieb, pretože chce byť sám (to je každý deň).
Dokonca sa vyhrážal mne, rodičom a babke, že nás zabije, keď ho udáme, že ma bije.
Pripadá si v našom dome, ako pán. Všetko môže, nikdy nie je vinný, každého môže z izieb vyhadzovať.
S mladším bratom má "dobrý" vzťah, resp. mladší brat sa ho bojí, ani s ním veľmi nehovorí.
Starší sa k nemu správa milo, lebo vidí, že je slabý a môže mu "skákať po hlave".
Každý, kto si mu po hlave "skákať" nedá, je preňho zlý.
K veci. Včera sme sa tak extrémne pohádali, že ma párkrát zbil, aj mamu, povyhrážal sa nám zabitím a ešte sa podlizuje otcovi, že ja som vinná, ja som mu zničila život. Robí so seba anjelika. Mama ho vraj sklamala, lebo sa ho nezastala. Celý život sa ho zastávala, aj v detstve, keď ma bil, takmer nič mu nepovedala a zrazu je preňho tá zlá, sklamala ho.
Tu doma sa to už nedá vydržať. Každý, kto v tomto dome žije, vie, čo je zač
Potrebujem sa učiť na záverečné skúšky, potrebujem mať kľud a sústrediť sa, no tu doma nemôžem. Akoby to nestačilo, mám ťažké depresie, (aj) z psychického šikanovania v škole, takže som vážne psychicky na dne.
Neviem, kam mám ísť. Mama nechce, aby som šla preč. Nechce obtom ani počuť a pritom som plnoletá. Chce, aby bol kľud, ale teraz sa to už nedá. Ja som kvôli nemu aj strašne výbušná, agresívna a "vyletím" naňho, už len keď otvorí ústa a povie na mňa drzú poznámku. Ignorovať sa ho nedá. Ja to nedokážem.
Čo mám robiť ? Ako sa mám učiť ? Nezvládnem to ďalej.
