Šikanovaní

Ja dokážem odhadnúť,keď je človek nesebavedomý,.ale dovolisť si povedať, že bol aj šikanovaný - no to si naozaj dobrá. Vieš, podľa mňa to nie je moc isté. Ale aj ja by som to rád vedel vyčítať,.lebo by som sa.chcel s takým človekom aj reálne porozprávať. Škoda len, že ľudia sa boja o tom hovoriť. Stretol som aj šikanovaných, ale mám pocit, že pôsobia vyrovnanejšie než ja :).
Výhodu majú ale podľa mňa tí šikanovaní, kt. sú extroverti. Jeden z nic je môj moc dobrý kamarát. Trasú sa mu ale ruky.

...

To nie je až také "umenie" odhadnúť kto bol šikanovaný. Ja viem odhadnúť aj to, kto bude šikanovaný. Ale ani toto nie je umenie. Dobrý psychológ vie pochopiť do hĺbky celý proces šikany. Nie len šikanovaný potrebuje pomoc, ale aj ten čo šikanuje je obeť. Každý má na svoje konanie nejaký dôvod. Ale toto pochopí málokto. Rodičia vôbec- sa nečudujem, lebo oni sú príčina a na nich je zodpovednosť. A niekedy ani pedagógovia - a to je tragédia.

Aj ja som bol na zedeške šikanovaný, zrejme kvôli hanblivejšej povahe. Potom som sa stal ešte menej odvážnym a viac hanblivým ako predtým, asi aj preto som vo svojích takmer 49 rokoch nezažil ani bozk.

So mnou toto robí soc. fóbia. Tiež sa cuknem, keď niekto pri mne spraví prudký pohyb. Celkovo som v spoločnosti skôr napätý a ťažšie sa mi nadväzujú putá. Ale po chvíľke sa viem prekonať a čím dlhšie sa týmto situáciám nepretržite vystavujem, tým je to so mnou lepšie.
U mňa k týmto stavom napomohli prírodou daná citlivá povaha. A nezdravé rodinné vzťahy.
Treba si uvedomiť, že je to len v hlave. Vtedy je to spolovice vyhraté.

Tiky. Ja sa trhnem keď niekto pri mne urobí nejaký rýchli pohyb, následok fyzickej šikany. Inak viem to, že som psychicky rozbitý ako Berlín v 45-tom, dokonale maskovať. Ale nie dlho potom sa rozsypem a pôsobím ako kôpka nešťastia.