Ze vám niekto navrhol vzťah, chodenie..no v tej dobe ste boli vo vzťahu s niekym iným, alebo len po zlom rozchode .. a aj keď vám bol ten človek dost sympatický tak ste to odmietli a odignorovali...po čase ste už single s čistou hlavou, iným názorom a po rokoch toho dotyčného nahodne stretnete (práca, škola atď)ale on je už zadaný/á, alebo ženatý..vidîte sa denne, a ani neviete ako a ste v "tom" no nemôžete s tým nič robiť pretože ste v tom úplne sami...myslim ten pocit keď viete že uz nič a nikoho nechcete, len jeho..ale to by bol dosť problem... Bol niekto v takej situácii? Povedali ste to tomu človeku aj keď ste spolu nikdy neboli, riskovali ste že sa vám napríklad aj vysmeje do ksi ch tu a neviem čo ešte horšie.... alebo ste nakoniec spolu skončili?
Stalo sa vám
a nechapem, preco by sa ti mal vysmiat, ved nemate 12 rokov, to robia mozno deti. normalny clovek si to vypocuje a zariadi sa. mne tiez rozni uz vyznali lasku a ked som to ja nechcela, tak som im to povedala, ale normalne, s citom :-) napr. jednemu, ze chcem byt sama, co bola pravda (ale v skutocnosti mi vadil jeho charakter, ale to som mu nemohla tak predsa povedat, fyzicky sa mi pacil dost), jeden sa mi zas nepacil fyzicky, ale povahu mal super, toho mi bolo dost luto odmietnut, ale povedala som mu, ze som uz aj tak na odchode, co bola tiez pravda, kedze som asi dva tyzdne po jeho vyznani odchadzala z tej krajiny... no skratka, preco by sa ti mal vysmiat?? max ti povie, ze nechce, lebo.... alebo len nechce ale urcite ti nepovie, ze co ti sibe? :D
predstavujem si tu situaciu. mam take nieco podobne. keby som zistila, ze este stale to tam je, tak by som povedala (keby bol napr. len zadany). ale ak by bol zenaty alebo mal deti, tak nie. ber to tak, ze to tak malo byt.
