Som z rozvedenej rodiny..žijem s mamou, ale s otcom máme dobrý vzťah.,.Avšak má zdravotné problémy, kvôli ktorým si dlhodobo nemôže nájsť prácu..no a trochu aj vymýšľa, pravdupovediac, nechce vziať ,,hocičo" ale hľadá si niečo... Žije na dedine, ale nemá to tam rád, najradšej by býval tu v Trenčíne..a tak sem chodí každý deň, ako zblúdilá ovečka, po kaviarňach, s kamarátmi, so mnou..každý deň mi volá a chce aby som sa s ním stretla...Je mi ľúto, že je to tak ako je a mám ho rada, stretávam sa s ním, ale niekedy je toho na mňa veľa, mám aj svoj život a nechcem sa každý deň motať po kaviarňach v meste...Neviem čo mám robiť, nechcem ho raniť, ale neviem ako mu mám vysvetliť, že to nie je riešenie, že by mal vziať aspoň nejakú prácu, predsa len, ako mu vypočítajú dôchodok atď, ja by som sa mu chrbtom neotočila a tak viem že to raz ostane na mne...takisto ma hnevá, že kvôli tomu denne vyhadzuje peniaze, na cestovné, kávy, cigarety...nejde o to, že by som tie peniaze chcela, ale že ich raz bude potrebovať...ale povedať si odo mňa nedá, priateľku už si už vonkoncom nechce nájsť...prosím poraďte mi niečo, lebo ja už naozaj neviem...
problémy s otcom
Tak zjednodušene by som ti povedal, aby si mu to poriadne naklepala. My si myslíme, že vážiť si niekoho znamená, že sa budeme prizerať ako teliatko na maľované vráta, keď niekto robí chybu/y. Nie, treba mu to povedať, štýl a spôsob vyjadrovania si vyber sama, ale povedz mu, čo si myslíš. Isto ho to posunie ďalej ako človeka.
bud ho teda nechces ranit a nechas sa vyciciavat alebo mu jednoducho povies nie, dnes nemam cas, kludne aj 5x za sebou a budes si zit svoj zivot.
Toto co robis neni empatia, ty si makka, prisposobujes sa len aby tatkovi nebolo zle a ze tebe to nevyhovuje, na to kasles. Ja mam pre to vystiznejsie pomenovanie - hlupost. Nevies si vydobit kompromis, vidiet sa raz do tyzdna napriklad. Tatko neni decko, aby si ho musela denne ofukovat a starat sa onho. Jemu slusne nevysvetlis NIC. Naopak, ked ho nechas sameho, dojde mu (mozno, ale mozno aj nie ), ze potrebuje nieco robit inak. Na to ale musi prist sam, do hlavy mu to nevtlcies, nevysvetlis, nedokopes ho k tomu.
Stretavaj sa s nim tak, aby to vyhovovalo TEBE, tym mu najviac pomozes.
Práveže také niečo mu do očí povedať nechcem...jednak mu nechcem ublížiť (som dosť empatická a je to môj otec) a jednak je výbušnejší typ, viem, že by sme sa kvôli tomu len pohádali a nikde by to neviedlo...všetky moje čo i len jemné pokusy mu dohovoriť sa končia hádkou :/
Myslím si, že tvoj otec vôbec nehľadá prácu a nechce pracovať, jemu kaviarenský život plne vyhovuje a všetko ostatné sú iba výhovorky.Povedz mu do očí to,čo si myslíš,podľa jeho reakcie uvidíš a sa zariadiš..
