Nenavidim chlapov

Dobry den,mozno chcem poradit,mozno sa len vyrozpravat o mojom trapeni,asi teda zacnem od utleho detstva,kde ma zneuzival moj vlastny otec,vyrastala som po rozvode mojich rodicov s mamou a este dvoma sestrami.Po skonceni strednej skoly som rychlo otehotnela a vychovavala som dieta sama,partner bol stale prac.vytazeny,nakoniec sme sa rozisli co bolo lepsie pre nas oboch,ja som po MD zacala hned pracovat a maly chodil do skolky,vsetko bolo super a darilo sa mi nemohla som sa na nic stazovat,az jedneho dna prisiel do mojho zivota dalsi muz do ktoreho som sa uplne zalubila a prezivala som krasne obdobie po cca 1 a pol roku sme sa usilovali o babätko,nakoniec sa podarilo a otehotnela som a tym to vsetko zacalo,po prestahovani k nemu,zacal sa uplne inak spravat,za vsetko mi nadaval,nic sa mu nepacilo co som urobila,urazky,nadavky,ponizovanie bolo na dennom poriadku k tomu pribudly facky,sacanie,po cca 3 mesiacov som odisla aj s mojim synom ku sestre ktora mi pomohla a po narodeni mojej dcery sa zacal ozyvat,chce ma o moju dceru pripravit a pretrvava to bohuzial dodnes,uz niekedy psychicky nevladzem sa vlacit po sudoch atd......tych chlapov co som mala vo svojom zivote skutocne rada,tak mi velmi ublizily.Dlho som sa spamätavala z tohto druheho rozchodu,neviem kde robim chybu a co robim zle.Neznasam potom vsetkych chlapov naokolo a myslim si ze kazdy klame,podvadza,je nasilny clovek.Ja nie som zla,nikdy som nikoho neobmedzovala a nie som ani ziadna hysterkaCo si o tom vy myslite?Dakujem za kazdu odpoved.