Rodinné vzťahy - aké máte

Da, ale je to tazky, pomaly, bolestny proces, ktory vyzaduje vydrz a silu. Neustupit od hranic. Budu skusat rozne sposoby, lebo nebudu rozumiet tomu, preco zrazu inak, ked doteraz to bolo takto. Najidealnejsie je, ked sa nastavia od zaciatku.

Hranice? Také naša rodina nepozná! To sa ako nastavuje? Dá sa to aj po čase?

Vsetko zalezi od toho ako si nastavis hranice.

Neviem si predstaviť tú "ideálnu" pomoc každý-každému v rodine bez toho, že niekto na niekom neparazituje:-)

osobne si myslim, ze zaklad uspechu je nebyvat v jednom dome. rozhodne je to tak lepsie a z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze ako sme sa od nasich odstahovali, tak sa vsetko polepsilo

taktiez mame nastastie vztahy dobre. vazim si jeden druhemu a snazime sa robit vsetko spolu aby sme si tym pomohli.

My máme skvelé vzťahy, ked sa nevidíme často, svokra by chcela všetko riadiť, švagrovcom treba stále robíť službičky...a čo sa týka mojich rodičov, tak tí si stále myslia a budú myslieť, že som malé decko, so súrodencami mám vzťahy fajn, rešpektujeme sa...;-) takže je to ošemetná téma...

My máme vynikajúce, čo sa týka najbližšej rodiny. Aj rodičia medzi sebou, aj my deti s rodičmi aj my súrodenci medzi sebou. Priateľ hovorí, že také dobré vzťahy ešte nezažil a niekedy sa mu to zdá až moc, ale tak zvykol si. Aj švagor.
Čo sa však týka zvyšku rodiny (teta, krstná, ujo, bratranci a pod.), tak sa nestretávame napriek tomu, že bývame v jednej obci. Čo sa týka tých starších (ujo, teta, krstná atdˇ), tam sa pošramotili vzťahy kvôli majetkom (dedičstvo atď, klasika) a čo sa týka mladých (bratranci, sesternice), tak tam sa nestretávame odkedy si spravili vlastné rodiny a zaujímajú sa už len o tie svoje nové rodiny, čo si vytvorili. Ale zdravíme sa všetci medzi sebou. Len to.
Asi tak.

Rodina je vzdy osemetna vec. Vyplaca sa diplomaticky pristup, ani vela a ani malo vsetkeho - pomoci, navstev, zasahovania do sukromia. Udrziavat slusne vztahy, ale nepustat si ich prilis k telu.