ani neviem, ako začať...mojím problémom je, že si nejak neviem nájsť miesto na svete...po strednej som vystriedala viacero prác, hlavne preto lebo som mala ,,šťastie" na ohováračský - typický ženský kolektív alebo práca bez riadnej zmluvy...neskôr som sa rozhodla že skúsim teda vysokú školu...avšak tá škola mi nesadla, nebaví ma to tam, každý deň si hovorím - no, ešte toľko a bude piatok...ešte pár hodín a bude večer...neviem, či sa mám ďalej nútiť pokračovať alebo sa na to vykašľať a sklamať tak aj rodinu...je to pre mňa dosť dilema, stále nad tým premýšľam, nemôžem spávať a som nervózna a náladová...vrátiť sa domov môžem ale bude tiež všelijaké, som z rozvedenej rodiny, mama má svoj život s priateľom takže doma som sa cítila tak nejak navyše...odbor, ktorý by som naozaj chcela študovať som našla iba na súkromnej škole, ale na to nemám peniaze, súkromné školy sú drahé a nechcem sa zadlžovať...v láske som sa takisto sklamala...ostatní priatelia už majú vzťahy, rodiny, školu/prácu...hocičo z toho len ja sa túlam ako zblúdilá ovečka, sem a tam, skúšam, chcem žiť nie prežívať a stále mi nič nevychádza...možno som náročná, ale..je náročnosť chcieť konečne normálny vzťah a normálnu prácu? Je tu niekto, kto má/mal pocit, že tiež len tak osamelo blúdi? ako ste to riešili? ako ste sa pohli? Lebo ja som už zúfalá, viem, že na svete sú horšie problémy a som vďačná za to, čo mám ale nejak sa neviem začleniť do života...Ďakujem za prečítanie a prípadné komentáre
miesto na svete
Za prvé, nebál by som sa sklamania od rodiny byť tebou ... Načo sa nasilu ničiť len kvôli pár ich zlým myšlienkam? Je to tvoj život, nie ich.
A holt, niekedy človek hľadá, niekedy dlho. Hľadaj ďalej až kým nebudeš spokojná .. Pracuj na sebe, na svojej psychike a správní ľudia prídu do tvojho života. Tí ľudia ktorí maju už tie rodiny a práce často stagnujú a pracujú niekde kde to nenávidia no musia uživiť rodinu a tak ďalej, takže nemajú na výber ako ty.
Holt čo ti na to povedať, nie všetky životy musia vyzerať rovnako .. Nikde nie je napísané že v 20 rokoch musíš mať vzťah a v 25 sa ženiť.
Ide len o to aby si sa ty dobre cítila pretože len na tebe záleži .. Všetci si budujeme vlastný život a tak si ho aj žijeme. Nikto nie je rovnaký.
Takže si vyberaj tak aby si bola šťastná, kašli na názory ostatných a ak máš sen tak zdvihni hlavu a nájdi si cesty ako si ho splniť.
Prajem ti hodne šťastia a pekný deň.
