Dobry den, mam 19 rokov a neviem ci je to problem alebo nie. Ja som jednoducho hrozne stastna ked som sama alebo len so psom. Akonahle som niekde kde musim byt dlhsie s ludmi napriklad skola, tak sa medzi nimi zacnem citiit neskutocne sama. Je to uplne hrozny pocit, vtedy hned odidem cez velku prestavku niekam lde nikto nebude. Bohuzial, okrem zachodu, take miesto na škole nie je. Obedňajša prestavka trvá presne pol hodinu. Sadnem si na zavrety zachod vytiahnem desiatu a jem. Dokazem tak vydrzat kludne pol hodinu a aj viac lebo som tam sama. A jedine vtedy som stastna.
Mam chalana a dokazem s nim byt napriklad pol dňa ale potom to na mna zase pride a musim ist prec .. nedokazala by som s nim zit, sama som mu to vravela ze ked budeme mat spolocne byvanie, tak tam s nim nebudem kazdy den.
V skole som samozrejme podivín. Nikto tomu nerozumie že preco som nikdy nesla s nimi na vylet alebo stuzkovu a tak. Na druhej strane hrozne rada sa sama niekam do prirody vyberiem alebo sama aj do kina. Nic ma netrapi som stastna. Ja sa len chcem spytat ci je toto normalne, ze som taka asocialna.. inak, socialnu fobiu nemam, nie som hanbliva. Nebojim sa vybuchnut na ludi ktorych nemam rada.
V posledne dni je to tak, ze dokonca neviem byt dlho ani a rodinou. Porozpravam sa s nou ale poom rychlo idem do izby a zvysok v nej stravim pokial nejdem niekam na vylet sama alebo na par hodin s priatelom.
