Ahojte.
Hľadám asi len nejaké slovo podpory. Akurát statnicujem už je to 4 ťa statnica a došli mi sily.
Posledné dva mesiace nemôžem chodiť do práce nevídam kamarátky nikam nechodím len sa učím.
Strašne mi to už lezie na mozog stále zavretá doma.
Strašne veľa si treba pamätať a mne to už nejde do hlavy neviem sa sústrediť.
Mám pár dní do skúšok a kolabuju mi nervy hocikedy vybuchnem do plaču, mávam triasku, nemôžem spávať ani jesť.
Skúšam Sedatif ale nezaberajú tak si dávam viac ako je odporúčané aj tabletky od bolesti a som odpálená.
Mám pocit že som sama lebo rodina je odo mňa ďaleko, kamarátky sa tiež učia prípadne pracujú nechcem ich zaťažiť a chlap čo si ho čoskoro beriem je len podráždený mojimi nervami ale nepodporuje má ako potrebujem.
Strašne nevládzem ja viem že je to banalita ale nemôžem už proste.
Štátnice má ničia - psychika
Tiež som veľa stresoval, najprv maturity a potom často aj cez skúšky, štátnice mám až o rok, ale teraz sa to snažím už tak neprežívať a toto skúškové som stresoval len minimálne, až na jednu skúšku, ktorú bolo pre mňa veľmi dôležité spraviť a proste sa nedalo pri nej nestresovať, ale už je to za mnou a znova som stresoval úplne zbytočne, lebo vždy všetko aj tak v pohode zvládnem a určite aj ty, keď sa toľko učíš a pripravuješ. Je dobré brať to zodpovedne, lebo štátnice sú významná vec v živote, ale tiež sa treba snažiť uvedomiť si, že to nestojí za to toľko sa kvôli nim stresovať, lebo keď sa učíš, tak ich spravíš, prípadne môžeš ísť na ďalší termín, teda aspoň myslím.
Sedatíf? Nič sa mi nechce? Nečudujem sa. Nuž, človek sa musí vedieť aj prinútiť niečo robiť. Keby si mala tak makať celý život, tak radšej to dáš asi teraz, či? A keď ti má z toho prepnúť kompletne, tak toho nechaj a choď na štátnice s tým, čo ťa za tých päť rokov naučili. Keď nevieš nič, tak si dáš reparát. Dovi.
Môj názor je taký, že daj si pauzu. Aspoň na pol dňa. Zober chlapa a choďte niekam von, na menší výlet, na dobrý obed/večeru, .. prechádzku,..vyvetraj si hlavu, odpočin si trochu.. Ja viem, že si asi povieš, že na pauzu nemáš čas, ale je kontraproduktívne snažiť sa v takých stavoch nasilu učiť. Verím, že keď by si tvoje telo a hlavne mozog trochu oddýchol, tak by si nabrala nové sily a šlo by to jednoduchšie.
Neboj, zvládneš to určite. Už len chvíľu a máš to za sebou. Hlavu hore, bude to fajn.
