mama ma nemá rada

Dobrý deň,
už dlhšie ma trápi môj vzťah s mamou. Je to asi na veľa vysvetľovania, ale budem sa snažiť byť stručná. Moja mama je zvláštna povaha - je veľmi tvrdohlavá, vždy má pravdu a ja som vždy tá hlúpa. V poslednej dobe som si začala klásť otázku, či ma má vôbec rada. Nie som v puberte, mám čoskoro 22 rokov, nemyslite si, že len reagujem citovo prehnane. Mám dvoch bratov, jeden je odo mňa starší o 3 roky a druhý mladší o 7 rokov. Vždy, keď doma nie je niečo spravené, nadáva len mne. Starší brat sa tvári, že sa učí celý deň zavretý v izbe a mladší je väčšinou tiež na pc. Keď aj niečo doma pomôžem, buď si to nevšíma naschvál, alebo to naozaj nevidí. Vždy vidí len to, čo som nestihla urobiť. Nechcem sa tu hrať na dokonalú dcéru, nejdem sa pretrhnúť od roboty, ale doma pomôžem. Uznáva starú školu, že žena sa má starať o domácnosť a muži robia práce okolo domu - čo z toho, že občas tiež pracujem aj vonku, kosím trávnik, pomáham v záhrade, občas pomôžem nosiť drevo. Táto "filozofia" platila kedysi, keď malli muži naozaj veľa práce okolo domu. Mama mi výhradne nežehlí, všetkým požehlí a moje veci mi pokrkvané hodí na posteľ - vraj to zvládnem sama..Áno zvládnem, ale bratia nemajú rovnako dve ruky ako ja, aby si sami požehlili? Nik ma neučil žehliť, proste som chytila žehličku a div sa svetu, išlo to samo. Rovnako to platí pre takmer všetko ostatné. Keď navarí obed a s ničím jej nepomôžem, tak mi vyčíta že idem jesť bez toho, aby som jej pomohla. Bratov zavolá k obedu, aj keď celý deň doma nepohli ani s rukou. Študujem na VŠ, mám 2 brigády, lebo si už skoro všetko platím ja sama. Keď idem na týždeň preč do školy, z domu si pobalím nejaké jedlo, ale ak nechcem jesť celý týždeň to isté, platím si to zo svojho. Keď mám nejaký sviatok, ani len mi nepotrasú rukou. Bratom sa samozrejme blahoželá, nejaký ten darček..Mne o to nejde, nechcem dary, chcem len, aby si na mňa spomenuli.. Frajer ma stále podporuje a vraví mi, že ma má rada aj keď to nevidím..Dokonca ani toho môjho frajera nemá rada, stále mi hovorí že sa rozídeme, alebo že už to mám s ním skončiť,a to sme spolu už 6 rokov. On je naozaj super človek, je na mňa dobrý a vždy si ma vypočuje, narozdiel od nej. Ona je tvrdohlavá a keď ju niečo naštve, tak sa so mnou nebaví aj celý víkend, ani mi nikdy nepovie, prečo je na mňa naštvaná, proste je, nebaví sa so mnou, neodpovedá mi na otázky. Viem o tom, že má frajera, ale doma to tajím, lebo nechcem, aby sa nám rozpadla rodina, hlavne kvôli malému bratovi. Vždy chce všade dobre vyzerať, pred chlapmi sa chová, akoby mala 16 a aj sa tak oblieka. Dokonca jej píšu chalani, ktorí chodili s mojim starším bratom do triedy. Užíva si túto pozornosť a všade sa prezentuje ako vysmiata a úžasná..Potom príde domov a nebaví sa s nami, celý deň je ofučaná. A pritom každý má o nej obraz, aká je skvelá a vždy dobre naladená. Nedá sa s ňou otvorene porozprávať, pretože je taká nátura, že by to jednoducho nešlo. O nejakých sedeniach ani nehovorím. Svojím správaním a ignoráciou mi ničí život a ani netuší ako často kvôli nej plačem.. A úprimne by jej to bolo aj jedno. Občas sú svetlé chvíľky, že sa spolu zasmejeme, ale to je naozaj len občas.
Ospravedlňujem sa za tento dlhý výlev, ale som jednoducho nešťastná, že nikdy nebudem mať dobrý vzťah s matkou, nech sa snažím akokoľvek. Mám pocit, že má so mnou vždy problém, a to sa vo všetkom snažím. Dokonca som dostala prospechové štipendium za dobré známky, ale aj tak som vždy zlá dcéra. Na škole som mala vždy samé jednotky, ale nikdy som za to doma nič nedostala, brala to ako samozrejmosť. Často večer plačem a bojím sa, že aj ja po nej toto zdedím a budem taká voči svojim deťom. Už som z toho zúfalá..Ďakujem za rady a ešte raz sa ospravedlňujem.