Chcem to skoncit

Z pekla na zemi sa dá dostať. Našťastie - ak som dobre porozumela - to peklo je už uzavretá kapitola z minulosti a už teraz sa Ti nedeje - teda okrem zlých spomienok a rán na duši, ktoré negatívne ovplyvňujú Tvoju prítomnosť a nedajú Ti byť šťastnou.

Je prirodzené, že sama nevieš nájsť riešenie, keďže si v tom ponorená. Potrebuješ pohľad zvonku na to, čo sa Ti stalo, potrebuješ počuť pravdu o sebe a o tých, ktorí Ti predpokladám to peklo robili. Potrebuješ sa dozvedieť, čo si vtedy v tom čase vnímala nesprávne (napríklad si sa za to obviňovala, podceňovala a pod.) a aká by bola správna reakcia. Jednoducho to všetko potrebuješ objektívne posúdiť, zhodnotiť a nájsť cestu uzdravenia. Nechodíš ku psychoterapeutovi, s ktorým by si to preberala? Najhoršie je to všetko dusiť v sebe. Vtedy vidíš všetko čierne a vychádza Ti len jedno riešenie - útek vo forme samovraždy. Nie, to nie je cesta. Z tých rán minulosti sa môžeš uzdraviť tak, že pohľad do minulosti Ti už nebude jatriť vnútro, budeš z toho smutná, ale necháš to za sebou a pôjdeš ďalej.... a začneš znovu žiť. Je to možné. Ak si to neskúsila, tak je chybou hľadať únik v predávkovaní tabletkami.

Existuje riešenie aj pre Teba aj pre iných, ktorí sa cítia podobne ako Ty. Na začiatok sa snaž tomu aspoň trochu uveriť.

4aspon sa rozpíš, čo sa ti stalo pred depresiou

Môžeš zabiť len svoje telo, ale potom budeš prekvapená, že si nikam neodišla.

Život sa nedá ukončiť. Vysvetli psychiatričke, čo cítiš, nechaj sa hospitalizovať. Najlepšie by bolo, keby si sa donútila nájsť si dobrého psychológa.

Uz druhy den som nevstala z postele. Iba do seba pcham lieky..moja minulost je peklo z ktoreho sa neviem dostat. Uz vcera som zobrala asi tak 10 antidepresiv prespala som cely den. Nedokazem zit,ani sa zabit som neschopna neviem sa ani postavit na nohy ani ukoncit tento zivot :(

To som chcel aj ja .. ale mýlil som sa a ďakujem tej polovici mňa ktorá chcela stále bojovať , pretože bez nej by som tu už dnes nebol. Teraz keď si na dne vidíš len temnotu , musíš sa postaviť a vtedy uvidíš tu krásu.

Mne uz nepomoze nic vela rolov sa uz takto trapim ani lieky nezaberaju nic ma uz nebavi chcem iba umriet.

stastie :

A ake mas problemy ? Napíš ich, a pokusim sa ty poradit . Tiez som si presiel samovrazednymi myslienkami, ale uspesne som sa z nich dostal

Bol som na tom ako ty ... Stratený , úplne sám a ponorený v temnote. Dokonca len dva mesiace dozadu , práve vtedy keď som najviac bojoval tak som aj najviac umieral až som kľačal na kolenách so sklonenou hlavou a pomaly mi praskalo srdce .. Naozaj bolesť ktorú neprajem nikomu. Jedna časť mňa prosila o smrť a jedna chcela stále bojovať. Zmysel života , ten taký predurčený som našiel až neskôr avšak vytvoril som si dva iné .. Láska a pomoc druhým. Niekedy ten zmysel nájdeš až neskôr , no neznamená to že si nemôžeš nejaký vytvoriť.
A tak ako som vtedy kľačal a ťahal sa z posledných síl som dostal správnu radu , niečo čo ma "prebudilo". Od toho bodu až do dnes to bol každý deň boj so samým sebou , s vlastnými démonmi a pracovanie na viere , vôli a pokore. Malo to svoj zmysel , to za čo som bojoval som aj nakoniec dosiahol ... Nehovorím že to je ľahké , bolo to hodne bolesti a bez servítok aj utrpenia. No teraz sa mi tisnú slzy do očí lebo po rokoch mám lásku pred sebou a som konečne šťastný. Nie je to ešte koniec boja , je to len začiatok no tu kde som bez pochybností hovorím že to stálo za to , každá sekunda v temnote mala svoj zmysel.
Pozri , hovoriť sa to bude vždy ľahko ale nevzdávaj to , môžeš dosiahnuť naozaj krásne veci , veci ktoré stoja za to. Ak chceš kludne sa mi môžeš vyrozprávať cez email a ak viem tak ti poskytnem rady ktoré pomohli mne. Tiež som bol na začiatku , roztrhaný a hodený o zem , ver mi , dá sa postaviť a ísť v pred.
Je tu toho ešte naozaj hodne pekného , nevzdávaj sa , si silná a zvládneš to .. to ti hovorím úprimne.
Zatiaľ prajem hodne šťastia a držím palce.

Keď všetko zvážim, tak už je najvyšší čas na isté veci. Ako vždy, vybavím:-)