Životná dilema s bývaním

Ahojte,
Píšem sem, pretože verím, že niekto mal podobnú dilemu prípadne sa vie vcítiť do mojej kože.
Celý život som žila na dedine v rodinnom dome s rodičmi. Lenže po rokoch sa kvôli rodinným problémom dom predal a my sme sa presťahovali do vedľajšej dediny, ktorá leží síce na skok a autom je to cca 3 minútky, ale ja sa tam aj po rokoch cítim ako cudzinec.
Nie je to môj domov. Momentálne tam žijem už sama a premýšľam či sa nepresťahovať späť. Cítim, že som stále srdcom tam a aj my je tam všetko bližšie a každého tam poznám. Lenže tam nie je žiaden byt na predaj a to ani dom. Cítim sa ako vo väzení ...
Mali ste niekto problém s tým, že ste žili niekde kde vás to nedrží a chceli ste ísť späť hoci to nešlo? Sama neviem čo robiť ... vyrovnať sa s tým? Alebo čo?
Pre niekoho to znie ako banalita alebo hlúposť, ale mňa to naozaj trápi, pretože ako som písala vyššie cítim sa doma ako cudzinec ... celkovo tá dedina mi nič nehovorí :(