Ahojte, hladam tu skor radu ako vyrozpravanie sa.
Som s priatelom vyse dvoch rokov. Na zaciatku sme spolu byvali velmi malo. Asi tak 2 hod, 2krat tyzdenne. Vtedy som si to este neuvedomovala, ale jeho mama mu stale vypisovala smsky s trapnymi prezyvkami, citovo ho vydierala tym ze ked sme boli spolu tak napisala ze maju grilovacku(kazdy tyzden) a teta sa uz nanho pyta atd. Vzdy letel ako na zavolanie. Takto to bolo dlhu dobu. Potom sa priatel po skonceni skoly zamestnal u otca vo firme. A problem nastal ked kvoli prac. Casu za mnou prisiel o 8-9 vecer a nesmel u mna prespat. Problem nebol v mojich rodicoch ale v jeho. Stale len neprajeme si aby si tam spal atd. Takze vzdy chodil v noci domov. Nikdy ich netrapilo ze sa mu moze aj nieco stat. Velakrat sme sa o tom hadali ved bol dospely a aj tak mu rodicia diktovali zivot. Ked som u nich bola prvykrat na cely vikend, samozrejme sme spolu nemohli spat v jednej miestnosti ale porusili sme to. Na dalsi den vytropili scenu ako z filmu a chceli ma vyhodit. Naloniec sa tak nestalo ale odvtedy zakazdym ked som tam isla tak ho jeho mama volala "na slovicko". Mne burala cely vztah uz len tym ze po rodine o mne roznasala aka som a ako nechce aby bol jej syn so mnou.. vzhladom k tomu ze bol jej prvym dietatom v 18tich rokoch by sa to dalo pochopit. Lenze jej nenavist stale pretrvala . Aj po tom co mi splechla do oci ze nech si zvykam lebo on ide na vysoku a nebudeme spolu. Nic take sa nestalo, bol to len tlak jeho rodicov. Doslo to tak daleko ze mi zakazali tam chodit ale priatel stale nevidel ze to nebolo len vo mne. Nevidel to ani vtedy ked ho otec vyhodil zo dna na den z prace kvoli tomu ze u mna prespal. Vtedy sa na par mesiacov nastahoval k nam a nasiel si tu pracu. Avsak na uprosenie mamy a babky sa vratil k nim lebo ho vraj potrebuju. O tom ze mu zobrali aj auto lebo nebolo nanho napisane(nechceli ho napisat) ani nehovorim.tak si kupil vlastne ale macku vo vreci. Problem je ten ze aj ked uz byva naspat u mna, nastali ine problemy. Jeho rodina stale nechce o mne ani pocut ale z jeho strany bolo vsetko zle odpustene pretoze mu kupilo auto a prislubili stavbu domu. Avsak vadi mi ze ich stavia do rovnakej pozicie ako mna. Myslim ze by som mala byt na prvom mieste ako jeho snubenica. Ale podla neho je normalne ked este stale chodi k nim sam a ma dva zivoty. Deli jeho volny cas medzi nas. Raz maju tristvrte jeho volneho casu cez tyzden oni a potom zase ja. Pride mi to chore. Takto sa chlap krory sa ma osamostatnit nesprava. Vdaka za rady.
Problémy s priateľovou rodinou
Nie su nahodou prehnane veriaci? A co na to cele vravi partner? A aky je dovod, ze ta nemaju radi? Nechce sa mi verit, ze sa toto deje bez dovodu. Ze si zrazu spadla z neba do nejakej rodiny a zrazu ta nemaju radi :)
Ja som zároven so svokrovcami riešila aj švagrovcov, ktorí boli naučení, že deti hodia na krk manželovi kedy sa im zachce, neboli to ľahké roky, lebo on im nechcel nič povedať a ked som hovorila dačo na nich jemu ja, bola som tá zlá...ale už je dobre, trvám si na svojom, do hádky už nejdem...
No to je na tebe...
Ja som sa naučila namiesto sťažovania sa na jeho rodinu žiť si svoj život a dávať tomu prednosť, teda čo my dvaja a ich ignorujem, nie sú pre mňa dôležití (už mi ani nevyvolávajú za každú kravinu), ked chce tam ísť, ja nie, nejdem, ak chodí pričasto, vymyslím mu taký program, že to nestíha riešiť, napr...
Takze to mam prehrane uz teraz. Keby ho nemilujem uz by som s nim nebola.. lenze
Pravda je taká, že boj s jeho rodinou, ked on má k nim takýto vzťah nemá význam, vždy budeš ty tá zlá a oni tí čo sa snažia, pomáhajú, blablabla...jediný kto v tomto ťahá za kratší koniec si ty...
Tiež som sa vždy cítila ako "tá druhá", ale ked som zmenila prístup, zmenilo sa to, je to lepšie...teraz mám pocit, že na mňa "nemajú dosah"...
Dakujem vam za rady ale problem bude aj vo mne. Nedokazem prijat to ze budem vzdy ta druha a radsej si vyberie rodinu ako mna. To peklo uz medzi sebou mame.
Ahoj!
Vieš, nechcem všetkých mužov hádzať do jedného vreca, ale sama doma mám takého priateľa ako ty a poviem ti:
Takýto muži sú naozaj zvláštni, pretože oni sa so svojou rodinou nejak extra hádať nebudú (obzvlášť nie s matkou). Pretože oni sú pre nich niečo, čo tu bolo/je/bude. Ty si už síce snúbenica, ale stále nie manželka, tak on si môže chodiť stále kde chce a za kým chce aj sam( a pri tvojom mene mu stále svieti kontrolka “ešte nie si v rodine”) on sa ta nezastane, lebo doma ma istotu - pohodlie, komfort a aj zabezpečenie ako tak čítam. Jedine, čo on chce docielit je, aby mal doma pokoj a klud (bez hádok a výčitiek) a keď to nebude pri tebe, tak to bude doma pri maminke. Jedine, čo TY sama sebe robíš zle je, že to riešiš. Nemajú ta radi? Nechcú ta? Veď to nie je tvoj problém, ale ich, že sa im nejakým spôsobom nepáčiš. Proste si ži svoj život a priateľovi za to nerob sceny, hádky a podobne, pretože jedine, čo tým docieliš je, že budeš nešťastná a budete mat zbytočne medzi sebou peklo. Prestaň to riešiť, máš vlastnú rodinu, venuj sa jej. Ani ja nechodím k jeho rodičom, pretože nechcem a fungujeme normálne. Len tam treba komunikáciu a rešpektovanie toho druhého.
Žiť s takýmto človekom je veľmi komplikovane a ťažké, kým si neuvedomiš hodnotu samej seba a to, že keď o priateľa nechceš prísť, musíš takpovediac v tomto smere pred nim rezignovať.
Píšeš, že teba neprijali, to by som ja bola aj sem-tam rada:-)
Mňa práveže prijali a mysleli si, že budem žiť tak ako oni dovtedy, myslieť si môžu...
Pravda je taká, že ja som sa musela naučiť hovoriť "jemne" o jeho rodine, lebo to boli najvačšie hádky, hádam aj rozvod by prišiel časom, on je tiež citlivý na svoju volám ich "rodinku úžasných", to proste nezmením, zmenila som len svoj prístup k nim, aby mne-nám to neškodilo, teda čim menej, tým lepšie...
