Dnes som náhodne narazil na zaujímavú osôbku: - konkretne najviac tento jej projekt:
www.holkasbucketlistem.com
Na nový rok 2017 "mal som 22 rokov" som si povedal že skončím s alkoholom, môj život bola práca, víkendy akcie v meste a zobúdzal som sa na miestach kde som netušil ako som sa ocitol ani čo sa dialo. Bol som odpad spoločnosti. Tá baba zažila niečo podobné a tak isto ako ja si povedala dosť.
Rozdiel medzi nami je ten, že ja mám sociálnu fóbiu a ona nie.
Keď som si prečítal jej blog zistil som, že si spísala všetky svoje sny a postupne si ich plní, a niektoré sú naozaj veľké. Niekoľko sa úplne zhodujú s mojimi snami. Pri čítaní blogu je vidieť aký je spoločenský, ľuďom otvorený a psychicky silný človek. Žije si svoj sen. Keď som si prečítal jej blog zistil som aký obrovský progress jej život má.
A teraz ku mne, po mojom rozhodnutí zmeniť život som sa začal venovať turistike a foteniu. Spočiatku som chodil sám, sociálna fóbia mi veľmi nedovolila sa nejak zoznamovať. Postupne som sa začal osmeľovať a po prvých mesiacoch prišli do života prví ľudia. Najprv jedna baba s ktorou sme chodili na túry a neskôr sa noví parťáci začali objavovať jedna radosť.
Začal som sa venovať lezeniu a spoznal som desiatky ľudí. Pochodil som nespočet krásnych miest.
Popri tom sa venujem geocachingu, tam som na tom rovnako, najprv som chodil sám a teraz už poznám veľa ľudí s ktorými cestujeme spolu.
Čo ma vlastne hnevá, veď mám lepši život ako kolegovia čo sedia na zadku doma cez víkend?
Hnevá ma to ako ma sociálna fóbia obmedzuje. Stále som príliš tichý, to nie je dobré. Často upadám ako keby do slabšej depresie a ťažko sa potom k niečomu dokopem. Nie som až tak otvorený ľuďom ako chcem a bojím sa, že ich stratím. Moje sebavedomie nie je dostatočne veľké. Ostatní napredujú v koníčkoch rýchlejšie ako ja a ja ostávam tam kde som. Mám problém komunikovať anglicky aj keď sa chcem veľmi naučiť, bez komunikácie to nejde. Ale so sociálnou fóbiou? Hrôza.
Do odvážnejších projektov sa bojím ísť a vykrúcam sa. Mám strach. Proste jednoducho nemám to v hlave v poriadku :D
Desí ma ten premrhaný potenciál, čo by som mohol bez sociálnej fóbie robiť, ako ma drží pri zemi.
Keď si čítam ten blog ako ta baba ide to toho a plní si sny jeden za druhým a ja len snívam ale vo vnútri to neviem prekonať, no proste ma to desí, že si za 10 rokov budem byť hlavu o stenu že som to neprekonal.
Zažívam aj teraz krásne dobrodružstvá, ale cítim že nejdem na max a že môj postup je príliš pomalý a podobne.
Len ako to konečne úplne prekonať, ako ten strach ktorý ma ovláda a rozhoduje za mňa konečne zničiť? To je moja otázka.
Máte s tým skúsenosti? Čo vám pomáha ak zažívate podobný strach? Čo vás nakopne plniť si sny. Čo vás posilňuje pri veľkých výzvach?
Ďakujem za každý postreh :)
