Dobrý deň.
Takže ja a moja spolužiačka (trochu aj kamarátka) sme sa v škole pohádali. Priznám sa, povedala som o nej niečo, čo som nemala. Začala byť poriadne naštvaná a z tej zlosti ma pritlačila k stene. Niečo povedala a potom odišla. Totálne ma to šokovalo, pretože je veľmi tichá a hanblivá, ľudia si k nej dovoľujú. Viem o nej, že nemá žiadne kamarádky, pretože sa ľudí veľmi hanbí a má strach zo zoznamovania sa. My v triede si niekedy nevšimneme, že je medzi nami.
No, nikdy by som o nej nepovedala, že môže zájsť až tak ďaleko. Nikdy som ju nevidela kričať. Síce vždy vidím, keď je naštvaná, no drží to v sebe.
Na druhý deň prišla za mnou a ospravedlnila sa mi. Prosila ma, aby som jej odpustila, že zareagovala tak prudko.
Svoje správanie zdôvodnila tak, že si k nej celý život niekto dovoľuje, vysmievajú sa k nej a ona tú všetkú zlosť drží v sebe. To ju spravilo agresívnou a výbušnou.
Hovorila, že doma je tiež taká výbušná, že ju takmer všetko vytočí.
Vyzeralo to, že jej to bolo naozaj ľúto a bolo jej aj do plaču, hlas sa jej triasol, keď sa mi ospravedlňovala. Sľúbila, že to už nikdy neurobí.
Zradila som ju, no nebola to až taká vec, aby mi toto urobila.
Čo si myslíte ?
