Mama ma nikdy nemala nejako rada. Otec mi povedal ze ma neplanovali, no bohuzial stalo sa. V detstve po mne vzdy kricala a ja som uz od vtedy bola nesmierne tichá. Trvalo mi vsetko dlho, kym sa naucim pisat, citat. Nedokazala som sa ludom divat do oci az do deviatej triedy.
Mama proti mne stale nieco mala. Vzdy sa akoby tesila ked som omylom spravila nieco zlé napr rozbila tanier. Hovorila ze som hlupe decko, s otcom sa neustale hadaju, uz som tu kedysi mala o tom temu. Hovori mu aby skapal. Ja jedina z báb z našej dediny sa neobliekam vyzyvavo a nechodim na diskoteku ale pre nu som vzdy ja tá zlá. Chyba mi to mat matku ktorej by som sa mohla zdvoverit. Vsetko vzdy bolo tabu v nasej rodine. Nevedela som co je menstruacia, co su mnohé iné veci, nemali sme vtedy internet az v skole na prednaske. Potom nastastie sme ho uz mali a dozvedela som sa čo bolo treba.
Vsetky tie slová ktore mi povedala sa mi akosi vracajú a je zo mna zly clovek s velmi temnými mysienkami. Zacinam citit hnev voči svetu, viem je to hlupost. Stavam sa agresivnou, mam chut sa s niekym bit, s niekym kto je odomna silnejsi, aby ma zbil a prebral ma nejako z tejto bubliny. Je zo mna pesimista ktory nevie co je láska. Mam inak 18 rokov. Neviem si to vysvetlit ale mam také nutkanie aby mi niekto ublizil fyzicky a tým padom znici tu psychickú bolest. Neviem si to vysvetlit co ma to napada, ja som proste divná ....
Mama mi od detstva ubližovala slovami a teraz sa zo mňa stáva zlý človek
toto isté som mala aj ja, akoby cez kopirák...
vieš chyba je v spoločnosti, ktorá donutila tvoju matku mať deti,..
dnes si žena môže vybrať , vtedy bola prinutena spoločnosťou, tak si nervy vybijala na mne,.. ja za jej zničeny život nemožem., je veľa žien ktoré su uspešne aj napriek tomu že maju deti, fungujú, žijú,
no su ženy ktore ked boli donutene mať decko, maju pocit (asi) že maju zničeny život... ta moja skončila na psychiatrii, na liekoch silnych a prespí cely den...
predpokladam že brigaduješ a šetriš si peniaze,..
hned ako skončíš školu chod pracovať niekam kde ti aj ubytko daju, najlepsie do zahraničia, tu na SVK neni nič poriadne,.
proste čím dalej od matky... lebo ťa len ťahať dolu bude..
aj ja som vypadla z domu v 20tke... odvtedy mam pokoj...
Ahoj useless. Nie si divná, je to prirodzené, že máš v sebe hnev. Zažil som si niečo podobné. Peklo v škole a potom peklo doma. Odvtedy mávam nočné mory a nedokážem byť sám v tichu len so svojimi myšlienkami, pretože sa mi to všetko vracia. Taktiež dosť pijem, nie stále, ale keď začnem, tak sa neviem zastaviť. Tiež som vtedy niekedy agresívny, stačí, keď je niekto len trocha na mňa povýšenecký, arogantný a vybuchnem. Ľudia ma dosť sklamali a ublížili mi a ja k nikomi nedokážem nič cítiť. Som úplne prázdny. Otázkou je, ako sa s tým všetkým vyrovnať. Ja sa snažím z toho vypísať. Možno by si aj ty mohla skúsiť napísať všetko, čo ťa trápi. Alebo ak máš rada hudbu, tak skús niečo zložiť. Alebo skús nejaký šport.
Od mamy moze odist v 18, zamestnat sa na opacnom konci republiky vo fabrike, ktora dava ubytko a bude vyriesene. Kto ti ublizuje, s tym nemusis byvat. Na navstevu zajdes na kavu raz za mesiac na 30 minut, kupis zakusky v cukrarni, aby ste mali co jest a nejaku instantnu kavu, aby ste mali co vypit, nech ti nevycitaju ze si nic nedoniesla, ale byvat s nimi nemusis. o tom to je. Hned sa ti ulavi. Uvidis.
Tú bitku si zelas preto lebo si asi na nu uz zvyknuta. Rodicia ta bili a preto si nevies predstavit uz zivot bez nej. Ale to sa musi zmenit. Idealne by bolo kebyze si najdes nejake frajera ktorý by bol na teba mily a dal ti tu chybajucu lasku ktorej sa ti nedostalo od tvojich rodicov. Ani zaobstaranie nejakeho domaceho mazlíčka by nebolo na škodu.
Ahoj. To čo si zažila v dectve v Tebe vyvolalo traumu. V tedy je trauma silnejšia než ty a rozhoduje za teba. Tak by to byť nemalo. Dobré je, že si uvedomuješ, že máš problém. Veľa ľudí na Tvojom mieste si to neuvedomuje a ich trauma sa o to viac prehlbuje. Všetky bolestivé veci zo života sa nám ukladajú do podvedomia. Preto je nutné začať pracovať s podvedomím a zbavíš sa traumy ba čo viac nebudeš mať potrebu osud rodičov opakovať. Na to je dobrá terapia podvedomia. Tu je moja stránka : vesticalubomira.wixsite.com
Tiez som mala taky problem . Musis vedome pochopit ze to jak sa k tebe spravala ma co docinenia iba s nou a teba sa to netyka... Ak chces to to prekonat (je to velmi dolezite prekonat) pretoze inak si dozivota pritiahnes kopu zlych veci !!!! pomoze ti kniha Miluj svoj zivot .... Ver mi.
Nie ty si zla, ale ONA. Davno na nu mali zavolat socialku za psychicke tyranie. Kde bol otec, ze to dovolil? Ja sa vobec necudujem tvojim myslienkam a bolesti, je davno zname, ze tyranie od blizkej osoby zanechava rany na dusi na cely zivot. Taki ludia mavaju problemy s doverou, uzkosti, panicke poruchy, pachaju samovrazdy, nezriedka sa spravaju k vlastnym detom rovnako, aj ked by chceli opak, nedokazu to ovladat. Tvoja mater by si zasluzila zvieraciu kazajku, psychopatka.
človek se može zmenit ked chce je to na nom nemusí počuvat rodiče je jeho život a vy si riadite sa my
Som tiež taká, ako ty. Tichá. Mne síce rodina neubližovala, ale odmalička mi ubližovali spolužiaci (stále sa to deje). Urážkami, vysmievaním, ohováraním atď.
Zanechalo to na mne presne tú istú stopu, ako na tebe. Tiež som agresívna, výbušná, mám chuť niekoho zbiť, keď mi ublíži. Čo sa týka lásky, som chladná. K ľuďom som chladná, bez emócií, nenávidím ich.
Neviem, či ma to niekedy prejde.
