Zdravím Vás všetkých. Mám 23 rokov a po skoro 3-ročnom vzťahu sa somnou priateľka rozišla. Prvý rok a pol bol až na mierne nezhody ideálny. Mierne nezhody považujem za žiaducu časť zdravého vzťahu. Po roku a pol som moju partnerku požiadal o ruku. Nie ideálnym spôsobom no motivovaný tým čo som cítil. Maly sme prvú väčšiu hádku a ja pre citi k nej a vo viere že vďaka tomu zistím aké sú jej city ku mne som spravil tento krok. Ona to bez váhania prijala. Cca o 2-3 mesiace som kúpil byt. Z vyhliadkou do budúcna som kúpil hneď 3-izbový. Prvé náznaky som nevnímal, pri zariadení bytu sa jeden deň tvárila že si to mam riešiť ja že to bude môj byt a druhý zase neskutočne šťastná že budeme spolu bývať. Od začiatku som ju presviedčal že ak sa na to necíti pripravená môže kľudne zatial bývať s rodičmi. Po nasťahovaní som to nezvládol. Zvyknutý na "mama hotel" som v domácnosti nebol užitočný. Všetko to stálo na nej. Chyba. Keďže nie som taký rýchlo adaptívny tak mi to trvalo kým som si to uvedomil a začal veci napravovať. Prosila ma veľa krát aby som sa nad sebou zamyslel. No prišiel v nej zlom kedy prestala vnímať že sa veci menia k lepšiemu a videla len moje negatívne stránky. Odišla naspäť k rodičom a rozišli sme sa. Pocítil som na vlastnej koži porekadlo "nevieš čo máš kým to nestratíš". O domácnosť sa dokážem postarať aj sám no ona mi tu stále chýba. Po rozchode je ona ten chladný článok ktorý hovorí ze nechce teraz vztah ze sa chce venovat kamaratom a užívať si zivot. Uz som mal pocit ze vsetky citi su fuč no bola jedna situacia kedy kolegyne z roboty (robili sme v rovnakej firme aj s priatelkou) ktore poznala aj ona a jedna s nou bola dokonca aj dobra kamarátka ma prisli pozriet. Priniesli mi zvieratko aby som nebol sam a ona mi volala lebo nieco potrebovala. Zrušil som ju zo slovami ze jej zachvilu zavolám len ze akurat mam plne ruky lebo sypem piliny škrečkovi. Položila a ked som volal za 15 minut naspäť tak ma odbila so slovami ze sa mam venovat navsteve. Veľmi mi nadávala za to este 3 dni. Vyhovárala sa na to že jej vadila jedna kolegyňa. Mám pocit, že ak ku mne už nič necíti tak ako to tvrdí tak by takto nevyletela na mňa za nejakú kolegyňu(mimochodom nie sú môj typ su troška pri sebe). Nechápem toto správanie jeden deň chce aby sme ostali v kontakte aspoň ako kamaráti že ma nechce úplne stratiť a druhý zase že bolo by lepšie keby sa nevidíme lebo nechce aby som sa takto trápil. Priateľka má 22 rokov. Prosím ak niekto chápe toto správanie nech mi poradí či to má ešte zmysel alebo nie. Nie je to môj prvý dlhý vzťah a už viem povedať čo cítim a viem že to čo cítim k nej je tá pravá láska len potrebujem šancu to dokázať.
Nezvladam rozchod
Myslím, že by si sa mal pohnúť ďalej, vy ste si už vzťah vyčerpali, a aj keby ste sa dali na tvoje naliehanie opäť dokopy, toto takmer so stopercentnou istotou skončí znovu rozchodom. Preto bude pre teba lepšie, keď sa s tým začneš vyrovnávať už teraz. Správanie tvojej bývalej nemá s láskou nič spoločné, práve naopak, z toho, ako si to popísal, mám pocit, že ťa už dávno nemiluje (ak ťa vôbec niekedy skutočne milovala). Prejavuje sa v nej ješitnosť, kedy ona teba síce nechce, ale asi nechce ani, aby ťa mala iná. Jediné úprimné, čo od nej smerom k tebe vzišlo je, aby ste načas prerušili kontakt, pretože tebe táto postrozchodová forma zjavne ubližuje. A naopak, keď chce s tebou ostať kamarátka, vtedy myslí zas len na seba, lebo ona nemá problém a ani hlbšie city k tebe, ktoré by jej bránili ostať s tebou v kamarátskom vzťahu, jej kamarátstvo s tebou ubližovať nebude, ale tebe pravdepodobne zatiaľ áno. Myslím, že by si sa mal v tomto období viac zaoberať sebou než ňou, nech sa cez to čím skôr prenesieš.
