Dobrý deň,mám 14 rokov a nie nemyslite si že je to taký oničom detský vzťah,sme spolu 11 mesiacov a veľmi si rozumieme,milujeme sa,veľmi vychadzame.Prešli sme už všeličím,od začiatku som bol stále ten ktorý neustále myslel naňu,chvalil ju kamaratom,stale jej pisal/hovoril jak ju miluje,pisal dlhe texty atď.Ale asi týždeň už mám také že keď niesom sňou tak si namyšľam že nepotrebujem vzťah,že necitim kunej nič a take sprostosti,aj keď viem že to nieje pravda lebo keď sme spolu tak stale ju obijmam,bozkavam a mam pocit že som ten najšťastnejší chlapec,viem že si namyšľam debiliny a viem že ja ju navždy budem milovať ale neviem prečo mám také a chcem aby ma to prešlo a aby som to bral tak jak na začiatku,je moje všetko a nechcem sňou skončiť a proste chcem aby ma to prešlo,priliš veľa naňu myslim a preto to mam take ? Pomožte mi prosim
Namýšľám si debiliny
Ďakujem pekne a ano mam privela volneho casu
asi máš priveľa voľného času :) ... viac pomáhaj doma, viac sa venuj škole, viac sa venuj svojim koníčkom, príp. začni navštevovať nejaký nový krúžok, .... niekedy priveľa premýšľania (nad čímkoľvek) naopak škodí
Ďakujem a viem že ju chcem len proste je to moj prvy vazny vztah aaa dosť ma to zdemotivuje že to mám tak a priznavam sa ze neustale naňu myslim a skušam to aj obmedziť lebo začalo to celé tým že som priliš veľa naňu myslel
1. Žiadny vzťah nebude donekonečna taký ako na začiatku. Vzťah sa vyvíja, hormóny sa vyrovnávajú, ružové okuliare nám padajú z očí. Vzťah prechádza rôznymi štádiami, to čo bolo na začiatku nebude stále.
2. „od začiatku som bol stále ten ktorý neustále myslel naňu,chvalil ju kamaratom,stale jej pisal/hovoril jak ju miluje,pisal dlhe texty“ – toto čo si napísal nie sú prejavy lásky. Sú to prejavy bezhlavej zamilovanosti, ktorá je prítomná hlavne v začiatkoch vzťahu. Časom z bezhlavého zamilovania opadne to prvotné nadšenie. Už na toho človeka nemyslíme každú sekundu, už nemáme potrebu každú sekundu ju niekomu chváliť a písať mu/jej x stranové ódy na lásku. Vystrieda to pocit istoty, bezpečia, stability a LÁSKY. Zamilovanosť sa jednoducho zmení na lásku.
3. „lebo keď sme spolu tak stale ju obijmam,bozkavam“ – znova to isté ako bod č. 2. Bozkávanie a objímanie je prejav lásky, ktorý by mal byť prítomný vo vzťahu aj po desiatkach rokov. Ale byť na sebe neustále nalepení ako siamské dvojičky sa nedá celý život.
4. „už mám také že keď niesom sňou tak si namyšľam že nepotrebujem vzťah,že necitim kunej nič“ a možno k nej už naozaj nič necítiš, len si to nechceš priznať.. možno naopak len príliš nad všetkým uvažuješ... a možno jednoducho nie si pripravený ešte na trvalejší vzťah lebo čakáš od vzťahu ružový obláčik a asi ešte nechápeš ako skutočná láska funguje.. Na toto si ale musíš odpovedať ty sám – alebo počkáš kým ti čas ukáže...
Potreboval by som skôr dajak povzbudiť lebo viem že to všetko zlo je len v mojej hlave a ne v srdci len proste by som chcel vediet ci je to normalne,mam to podla nalady,ked mam zlu naladu si namyslam a ked dobru tak sa berem za debila ze jak si mozem take mysliet.
Podľa vás ?
NECHCEM TI KAZIT VYHLIADKY DO BUDUCNA AKO POSLEDNA NIE JE
Nuž, veľa vecí nás v živote dokáže prekvapiť:-) Nečakaj na odpoveď, choď si pospať, ´brú.
