Dobrý deň.
Prosím o radu čo s kolegyňou, ktorá má zrejme Alzeimra.
Som riaditeľka materskej školy. U jednej z mojich učiteliek už dlhšie sledujem zmenu jej osobnosti. Z pôvodne skvelej učiteľky a kamarátky je celkom iný človek. Aj ostatné kolegyne sa zhodli na tom, že máme pocit, akoby u nej začínala Alzheimerova choroba. Keďže pracuje s deťmi a jej príprava aj samotné učenie sú veľmi slabé, začala som s ňou o tom hovoriť. Potvrdila mi, že aj doma jej to hovoria, ale ona na sebe žiadne výrazné zmeny necíti a keď, tak to pripisuje všeličomu inému (operácia očí, zubov, seknutie v krížoch...) a s tým súvisiacim užívaním liekov. Ja to však tak nevidím a naliehala som, aby zašla k lekárovi. Obvodný lekár ju odporučil na neurológiu. Bola na CT hlavy, kde bol nález negat. Absolvovala aj EEG, konečná diagnóza na stráve neurológa je G30.0.
A to je celé. Neurologička jej predpísala dvoje liekov a nič viac. Môže teda naďalej chodiť do práce a za 3 mesiace má prísť na kontrolu. V práci učiteľky materskej školy sa mi to ale zdá nanajvýš neprijateľné, aby bola zodpovedná za malé deti. Jej stav je totiž taký, že je nervózna, podráždená, zabúda mená detí, občas si nevie spomenúť na to, ktorý rodič si prišiel pre ktoré dieťa. Má problém s organizáciou práce a celkovo má vo veciach neporiadok. Chcem jej pomôcť, no neviem ako. A hlavne nechcem dopustiť, aby bolo ubližované deťom. Neviem si s tým rady. Posledné týždne už po svojej pracovnej dobe chodím k nej do triedy, a učím tam s ňou, ale nemyslím, že toto je riešenie. Nemala by byť liečená doma, na PN? Alebo nemala by ísť na liečenie, alebo na ďalšie vyšetrenia? Je vôbec s touto dg. možné, aby bez obmedzenia pracovala v takto zodpovednej práci s malými deťmi? Ona sama ďalšie vyšetrenia nemieni absolvovať, lebo si myslí, že je v poriadku. Prosím, poraďte mi, ako mám postupovať, aby som tento problém vyriešila citlivo k nej aj k deťom ako jej priateľka, ale aj ako riaditeľka, ktorá je
zodpovedná za bezpečnosť.
Juka
Alzheimer
Jana, ďakujem, že ste sa ozvali. Celú situáciu chápem a viem, že nie je v poriadku, aby učila deti v momentálnom stave. Problém však vidím v tom, že neurologička ju nechala pracovať bez obmedzení, tak ako jej mám vysvetliť, že ja to vidím ináč. Na správu z vyšetrenia napísala Dg. G30.0 a jej povedala, že je všetko OK, má len brať lieky a prísť o 3 mesiace na kontrolu. Takže ako ju "dostať na maródku", keď ona je presvedčená, že jej nič nie je? Na prvé neurol. vyšetrenie som bola s ňou a lekárke som povedala (za prítomnosti Janky), v čom vidím problém. Vymenovala som všetky príznaky, ktoré som tu opísala. Na posledné vyšetrenie som s ňou síce prišla tiež, ale k lekárke som sa už nedostala. Janka vyšla z ordinácie s úsmevom: "Vidíš, mala som pravdu, som v poriadku!" Ale po prečítaní správy som zbadala tú diagnózu a stále nechápem, prečo lekárka takúto diagnózu nerieši zodpovednejšie.
Juka
Juka:
nie vždy je možné, aby, ako sa hovorí, „vlk bol sýty a ovca zostala celá“... bez ohľadu na to, čo je príčinou zmeny správania Vašej priateľky (pokojne to môže byť aj kombinácia liekov, ktoré užíva, degenerácie buniek a osobných problémov), má to však dopad na jej prácu a tým, že v nej zodpovedá za to najcennejšie – životy detí, je potrebné dbať v prvom rade na ich bezpečnosť.
Ak si Vaša priateľka svoj problém neuvedomuje o to ťažšie to pre Vás samú bude, ak to riešiť nebudete (riziko si uvedomujete)...potrebujete jej s citom, ale otvorene povedať, že v tomto stave ju nemôžete nechať ďalej pracovať, tak ako doteraz.
Možno sa bude cítiť ukrivdená a zradená z Vašej strany (keďže svoj stav si z toho čo píšete zatiaľ pripustiť nechce) a vaše priateľstvo tým môže utrpieť. To, že jej zodpovednosť za deti odoberiete (alebo obmedzíte) a ponúknete jej svoju podporu je však prejav Vášho najvyššieho záujmu aj o ňu...možno časom, ak by svoje problémy riešila, dôjde k úprave správania, ale to od Vás nezávisí...Vy zodpovedáte za chod škôlky a priateľke môžete byť maximálne oporou (ak bude chcieť).
Má 58 rokov. diagnóza G30.0- je: alzheimer so skorým nástupom. Príznaky hovoria o tom, že je to tak: zabúdanie, neorganizovanosť, neporiadnosť, poruchy spánku, strata čuchu, napätie, nervozita, stále sa kamsi ponáhľa, aj ke´d na to nemá dôvod, nič ju neteší, vidí okolo len negatíva... Všetko, čo u nej predtým nebolo. A keďže nám povedala, že jej to hovoria aj doma, zrejme to je tak.
Koľko ma rokov? Preco si myslite, ze by to mohol byt Alzheimer?
A teda ona sama si neuvedomuje, ze ma nejaký problem?
