zašibáva mi v hlave kvôli tomu, že moje obličky neznášajú zimu, pol roka ani nežijem, chcem žiť v teple!!!

čo stále máte s tou onkologiou tuná na fore? SAK viem, co to obnasa, kazdy z mojej rodiny pomaly ma rakovinu,a istotne,ak to takto bude pokracovat aj dalej, s mojimi problemami aj ja ju budem mat !! stopercent, kedže uz teraz v mladosti som takto na tom, necakam ani nic lepsie,ale aspon to budem mat /dufajme/ rychlo za sebou.Nezvladam svoj zivot. Kazdy lekar iba skonstatuje,: je toho na vas vela, skuste viac odpocivat a mysliet na prijemnejsie veci, ako na vase choroby, ale ja to neviem dokazat. Vy tomu asi tiez nerozumiete, ale ja akokolvek som sa snazila, neviem sa zmierti so svojimi osudom, ktoremu som sa nevyhla. keby som Bola vedela, co bude tak sa zabijem este pred tym nez toho zacalo. To prisaham!! Aj teraz sa pohravam s myslienkou, ako s tymto celym skoncovat, mna prestalo bavit zit uz strasne davno.
Nedokazem normalne zit, siblo mi. Priznavam si to aspon, ale kazdemu by siblo.

mmonna ze raz za mesiac ta to chytilo:D no kedysi aj mna, iba raz za mesiac, teraz to mam STALE, kazdy den, denno denne, 24 hodin, stale vkuse! A slahlo mi z toho, nemam dovod na zivot, neznasam toto tu , tento systém, choroby,lekárov, zivot, lieky, situaciu, neznasam seba, ludi, telo, pocasie tuna v nasej krasnej republike, a stale si kladiem otazku,preco mi boh toto nadeluje :( Ja som to nezvladla, a vravui sa ,aspon krestania vraveju, ze boh ti nadeli iba tolko,kolko zvladnes, Ja som to nezvladla.
kiezby ma to chytilo iba raz za mesiac a iba po sexe, ja to mam stale, neviem uz ako to mam opisat. Aj lekari sa na mna divaju ako na dementa,ale je to realita. Ako to mam inak pomenovat? Ako mam pomenovat nieco, co je furt, nepretrzite, aj napriek liecbe, stale mam rezanie, palenie, strasne bolesti ladvin, mechura, pichanie, boli ma cely podvozok, nemozem ani sediet, krci ma k zemi cely den, ked ma to drapne,nemozem curat, mam bolesti, :(( Nemozem sa vycurat, stale to mam v sebe, to prekliatie :( az sa dusim

Ja mam alergiu na kravsku bielkovinu a lepok, neda sa to liecit, musim si cely zvysok zivota kazdy bozi den davat pozor na to co dam do ust, inak ma caka wc misa a take bolesti a krce, ze skrabem stenu. Staci hlt nespravneho jedla. Dalej mam problem s lavou nohou, rokmi sa to zhorsuje, uz nevydrzim ani hodinu chodit bezbolestne, o opatkoch uz len snivam, v praci neustojim a to mam 31. A bude horsie. Operacia je bolestiva, mesiace v sadre, problem sa casom vracia. Vyhliadky nic moc. Manzel ma spinalnu stenozu a extruziu disku, staci jeden nespravny pohyb, prudsie sa zohnut k topankam, zle nasadnut do auta, alebo spat v noci v ´nespravnej´ polohe a je minimalne na mesiac vyradeny, na infuziach latky, z ktorej moze dostat srdcovy zachvat. Bolesti ma kazdy den, lekari operaciu neodporucaju, 50% sanca na ochrnutie. Nepokracujem dalej. Poznas tu vetu, ANGELIKO, ZIT SE MUSI. Aj ked je to niekedy tazke. Podaktorym z nas bolo nalozene viac ako sa nam zda, ze unesieme. Ale bojovat treba dalej. Nevzdavame to my, nevzdavaj ani ty. Vzdy moze byt horsie. Mozeme ochoriet napr. psychicky. Nedaj Boze. Ked tu citam napriklad o panickej poruche, ake hrozy ti ludia prezivaju, nie je mi vsetko jedno. Radsej budem trpiet fyzicky ako ochoriet dusevne.

nikto nevie aké ty máš bolesti, lebo iba ty máš bolesti , iní ludia ich nemajú..!?
ved sa chod pozrieť do onkologickeho ustavu v BA !!!
a tí ludia nechodia vyplakavať na forum!
su tam rozne vekove kategorie, male deti! ktore nikomu nič neurobili..

ako už bolo písané! zdvyhni riť! prestaň sa lutovať a sa niekam odstahuj...

Ahoj, ja mám problémy s mechúrom už asi 7 rokov, aj keď nie až také ako ty. Ale boli časy, keď ma to chytilo raz za mesiac. Problém bol v tom, že ja som okrem krvi v moči, nič iné v ňom nemala. Len hrozné pálenie a nakoniec aj bolesti. Tie bolesti by som bola zvládla, ale to pálenie, to bola moja nočná mora. Už som bola z toho aj psychicky na dne, lebo to bolo na nevydržanie. Ja mám ale problémy s mechúrom, alebo močovou rúrou a vtedy, ak práve nemám zápal. Ak menej pijem, už pociťujem pálenie, alebo ak idem viackrát za sebou na WC, tak ma tam akoby ťahá, pichá. Jeden urológ mi len v kuse predpisoval antibiotiká, druhý mi spravil aspoň cystoskopiu. Jeden čas som brala spasmed, to utlmuje nervy tam dole. To mi pomohlo, po dlhom čase žiadny problém. Po doužívaní problémy znova. Potom som používala vaginálny sprej Debricasan, ten mi tiež na určitú dobu pomohol. Keď som užívala Wobenzym, tak ten mi pomohol, pokiaľ som užívala tie zvýšené dávky, keď som prešla na menšie dávkovanie, problémy sa vrátili. Ja som vypozorovala, že moje problémy súvisia s pohl. stykom. Akoby sa mi to tam nejako podráždilo. Začala som používať lubrikačný gél a zápaly sa zmiernili, aj keď nepríjemné pocity ostali. Ty si spomínala, že si bola voľakedy zdravá, zamysli sa nad tým, kedy tieto tvoje problémy začali? Len tak z ničoho nič? Niečo tomu muselo predchádzať, prečo ti toto začalo.

faktickyneviete ani co to je zit s tymto to neni o psychike, to neni o mne, o mojej hlave, to neni o nicom,to je iba o trapeni,keby som mala peniaze vacsie a troska odhodlania a niekoho, kto by sa so mnou niekam odstahoval urobim tak, ja uz to tu dalej nemozem zniest, to uz nejde.
Nikdy som nechodila hola, s holymi nohami, vzdy som nosila hrube aj troje ponozky :((((((((((((((((((((((((((a takto sa mi telo odvdacilo..
nesmiem bosou nohou na podlahu stat, nesmiem chodit von, nesmiem sportovat ja to proste nesmiem
a prosim vas, o wobenzyme mi nevravte, len zbytocne vyhodene peniaze, stovky stovky eur, na pol roka,a ked som ho brala tak ako tak, az tak zle nie ale aj to musi byt teplejsie vonku
ale akonahle po dobrati zle, este horsie, strašne.
uplne ma pali na hrudi,lebo zhasla mi nadej. Ked mi uz nevedia pomoct ani tradicni lekari ani liecitelia, tak nemam nadej. Ved som sa bola vystazovat aj psychologovi, bezvysledne. Nijako mi to nepomohlo, ale to bolo davno.
ked vidim tie baby s holymi krizami teraz a s bosymi nohami tak mam chut ich pozabijat, a seba tiez, lebo im strasne zavidim!!:( nepomozem si, som zavistliva,lebo im zavidim, co z toho, ked som pekna baba s dokonalou postavou ked sa citim horsie ako storocna starena :( nedokazem byt normalna lebo mi siblo v hlave z tohto co mam. Vztah uz mam v haji , pomaly odumiera, lebo nikto si nevie predstavit,co prezivam.Ani nepoznam toho, kto zaziva take nieco ako ja, kebyze aspon mam nejaku kamosku,co mam tieto problemy, tak by sa mi lahsie zilo. Rodicia ma nechapu, oni to nikdy nemali, priatel mi nerozumie, nechape,preco mam bolesti niekedy take,ze nemozem sediet , nie to boze sexovat. Dno je slabe slovo, co prezivam citim sa otrasne a cakam na den, kedy sa rozhodnem uz konecne to skoncit. Zivot mi priniesol tuto hroznu vec a nemam nadej na zlepsenie. Uz som uplne vsetko totalne vyskusala- byliny, imunoterapia, samanov, liecitelov, lekarov, lieky. A atb? ha, ja som vzdy bola vecnym odporcom

co mi akoze moze tato svinska choroba povedat??!! co asi mi moze povedat, som nasrata na cely zivot a na cely svet, aj na toho najvyssieho, preco musim takto trpiet, hocico, keby to bolo dokazalaa by som to zniest, ok, keby som mala chory zaludok, hlavu alebo nieco, to neni take strasne ako toto. Ved ja nic nesmiem ani pit, jest, ani nikam chodit, nemozem sportovat, nemozem ani spat s vlastnym chlapom,nemlozem si vobec uzivat zivot. Ked prsi aje zima nevychadzam z izby, strasne nehorazne nenormalne trpim:( Ja co som vzdy lozila po skalach, chodila na tury a zila normalnym zivotom, kupala som sa v ladovej vode, a sedela na snehu,a pila alkohol normalne ako kazdy clovek,tak teaz zazivam peklo menom zapal ladvin,...ale raz mi aj tak odumru a skapem,a bude pokoj konecne, uz to nedokazem znasat. A ATB, su jedine zatial,co mi pomoze aspon ako tak, na cas kedy ich beriem, to je jedina spasa momentalne...ale uz vela z nich nezabera...

Ahoj,
presne viem, o čom hovoríš. Nemám zápal obličiek ani mechúra, ale mám chronický zápal šliach a úponov (malá panva, bedrové kĺby) a žijem tak už oveľa viac ako 4 roky. Bola som ako ty, stačilo, ak som na sekundu položila bosú nohu na dlážku, hoci v kúpeľní, už som mala na týždeň bolesti vybavené. Okrem protizápalových liekov a analgetík som využila všetky možnosti, aké ponúka pre tieto problémy západná aj východná medicína, ako posledné riešenie mi bol ponúknutý operačný zákrok, pri ktorom sa pretnú príslušné nervy. Síce to nič nelieči, ale aspoň by to malo pomôcť od trvalých bolestí. Čo sa týka mojej psychiky, praktického a sexuálneho života, bola som na tom podobne. Človek, ktorý mi robil akupunktúru, mi ale povedal: "Musíte sa s tým naučiť žiť."
Bola som nahnevaná, keby bol on na mojom mieste, tak by takto určite nehovoril. Ale potom sa mi to v hlave rozležalo. Tieto problémy neprišli naraz, ale postupne, a čím viac sa zhoršovali, tým viac som sa obmedzovala v aktivitách, ortopéd mi zakázal všetko, ale bolo to stále horšie. Bola som stále háklivejšia a rozbitejšia, fyzicky aj psychicky. Vypýtala som sa do kúpeľov a od tohto bodu som sa začala učiť s tým žiť. Namiesto nečinnosti som začala cvičiť. Našla som si rôzne zdroje a z nich som si nakombinovala zostavu, pri ktorej nemám bolesti, a naopak, šľachy sa mi spevňujú a stávajú sa odolnejšie. Neviem, či vieš, ale výživa do tkanív preniká len vtedy, ak sa používajú, ak sa človek nehýbe, tak aj výživa stagnuje. Začala som viac chodiť, do prírody, pretože chôdza je pre ženu a ženské orgány (vrátane pohybových) najprirodzenejšia rehabilitácia, a pobyt v prírode pomôže aj duši. Funkčnú bielizeň nosím od októbra do apríla aj vnútri. Zahodila som pekné topánky, lodičky, sandálky, všetko mám kvalitné pevné teplé, resp. funkčné topánky, v ktorých nikdy neoziaba a nepotí sa noha. V chladnejších dňoch nosím hrubé ponožky, niekedy aj dvoje. Keď začínajú bolesti, doprajem si horúci sedací kúpeľ. V práci mám elektrickú podušku, ktorú si zapínam vždy, keď je chladnejšie, a sedím na nej. Vyhýbam sa alkoholu a všetkým veciam, ktoré zaťažujú organizmus. Vo výsledku je mi o 70 % lepšie ako predtým, dovolím si oveľa viac vecí, ako pred 5 rokmi, nejem toľko analgetík a už vôbec nejem antibiotiká, len raz do roka vyberiem protizápalové infúzie. Mám oveľa väčšiu radosť zo života a z pohybu, ktorý si dovolím vždy, keď mi je aspoň trochu dobre.
Nikdy nesmieš mať nohy v chlade. Nájdi si na internete cviky na prekrvenie panvy a brucha a začni ich cvičiť pravidelne, každý deň, aj keď sa ti nechce. Mysli na to, že s touto diagnózou budeš žiť celý život, tak zbytočné veci daj bokom a snaž sa sústrediť na to, aby si sa zbavila týchto problémov. Vykašli sa na psychiatra, ďalšie a ďalšie lieky ti stále viac zaťažujú vylučovaciu sústavu. Psychológ ti pomôže dať si to v hlave do poriadku, zorganizovať priority. Neplač nad zimou, teš sa na leto, keď nám bude oveľa lepšie a veselšie. Pokiaľ ti to tvoja situácia dovoľuje, investuj do tvojho bytu, aby si mala aj v zime všade rovnomernú teplotu.
A nesústreď sa len na seba. Nie si tu len kvôli sebe, ale aj kvôli iným. Nie si jediná na svete, kto má nejaké problémy, s tvojimi problémami žije aj tvoj partner a tvoji blízki. Zabojuj za normálny život. Dá sa to.

*nerozpadava, oprava

Ak je tvoj satnik v poriadku, musis prehodnotit tuto zivotnu lekciu. Totizto kazde ochorenie nam nieco hovori. Ty sa mas zrejme zastavit a pouvazovat nad sebou. Lebo si zatrpknuta a tvrdohlavo si ides len to svoje. No tak sa zabi :D Alebo pohni trosku ROZUMOM, a uvedom si, ze to co sa ti deje, sa deje pre nieco. Nie preto aby si trpela ale preto, aby si pochopila co robis vo svojom zivote zle a ako zacat premyslat o sebe samej. Na zaciatok by som skusila wobenzyn, o nom nic nepises, tak neviem ci si skusila. Dalej by som sa zamerala na duchovnu liecbu seba samej. Lebo az to zacnes, ulavi sa ti velmi. Pouvazuj ako sa spravas k inym, ako sa spravas k sebe, ci si len nadavas a trhas vlasy alebo si vies aj povedat, ze si uzasna a prijimas tuto lekciu. Precitaj si knihu Miluj svoj zivot, Slabikar stastia a existuje aj kniha o tom, co nam signalizuju choroby, na google ju najdes. Si neskutocne zatrpknuta, vztah sa ti nerozprava kvoli zapalom, ale kvoli tomu aka si ty sama. K sebe, k inym. Poviem ti tajomstvo - pokial si to nedas doporiadku v hlave a v sebe samej, ani na Cypre, ani na Havaji nebudes mat pokoj. Znova a znova sa to bude vracat - lebo si si zle nastavila zivot a myslienky. Prijmi zapaly a pytaj sa seba samej, CO ti to chce tvoje vlastne telo povedat

Byt tebou, prehodnotim satnik....ak patris k tym, co v zime nenosia ziadne pancusky pod nohavice, lietaju v bunde, ktora konci tesne pri krizoch, nemas ziadne tielko dlhsie, hlavne nech si in a podla najnovsej mody, tak sa necuduj. Plus ak nenosis spravnu obuv, ziadna ciapka....Neustale vidim baby, aj v tychto minusovych teplotach - roztrhane rifle, pod nimi ani len bezove puncosky, tenisky a kozenkova budna. Lebo ved treba byt modna.....fuj. Takze prehodnot svoj satnik, nezer tie antibiotika uz, lebo si nimi privodis akurat tak mykozu. Alebo sa odstahuj inam, kde je teplo

vy si tu zo mna robite srandu?! ja mam kvoli possratym zapalom a oblickam zniceny cely zivot !! ja nesmiem nikam chodit, nic robit, ja nesmiem ani zit , vztah sa mi rozpada, ved to by nevydrzal ani kon !! ja nesmiem vychadzat z domu, ked je zle pocasie!! toto by ste chceli takyto zivot ?Strasne trpim,a jedine ten, kto to NIKDY nemal, tak dokaze nieco take povedat ako ty verbena, a marosko-n
skus si verbena mila, mat zapaleny mechur a ladviny od zac. oktobra !! to je uz pol roka!
Mozno by ti nesibalo ako mne, kebyze mas silnu naturu, ale ja to priznam sa uz nevladzem vydrzat

A co mi pomoze, ked nie liecba, cary, bylinkar a byliny? ved som vyskusala vsetko- pisem.Bola som u udajne najlepsich lekarov urologov na svk, a nic sa neudialo, ziadna zmena ! tak sa pytam dokedy vydrzim?? chcem sa zabit, a rozhodla som sa, bud sa zabijem, alebo odidem niekam prec,nedokazem viac trpiet. Uz mam iba dve moznosti. Uz ine neostava.Mam v plane si to hodit, alebo ja uz neviem co. K psychologovi? A co tam budem? povie mi, ze neberte to tak vazne..a nech sa s tym zmierim,ale to nejde, ja sa tu nelutujem v ziadnom pripade ale nedokazem uz dalej!
Tieto problemy mam 4 roky!! a posledne od oktobra aj ladviny a nadoblicky :((( Stale bielkovina v moci, krv vsetko:( Ja nežijem uz teraz.Preco ma proste boh poslal sem zit ked vedel,ake budem mat problemy.vinim ho za to, preco nemozem zit niekde inde. Neni take jednoducho teraz zbalit si caky paky a odist . Z coho by som asi tak zila na tom cypre a kde by som byvala? A mimo sezony tam co budem na plazi spat a korienky obhryzat? ked ani oni tam nemaju roboty? ved som sa informovala, ze iba v sezone ta ako tak preziju, :(Ak jasne ze neni som v hlavnom meste alebo tak.