,,mama,, sa o mňa o moju sestru a o mojho brata nestarala lebo obaja aj s ,,otcom,, sú alklholici. Všade nám robili hanbu. Nikdy nám nedávali najavo city, ani jeden z nás ich nezaujimal. Došlo to až to takého štádia že som si svoju mladšiu estru zobrala do náhradnej starostlivosti. Brat je na tom tiež zle. Skúšal alkohol atď... Keďže pijú už dlhé roky začalo to byť čím ďalej tým horšie. S ,,mamou,, . Prestala jesť, celé dni len bola zavretá v izbe a chlastala. Došlo to až tam že ani nechodila. Prestala jesť. Jedného dňa jej moja babka zavolala sanitku lebo sa na ňu nemohla pozerať. Má asi 30kg lebo nejedla aj keď jej babka stále nosila jesť. Teraz je v nemocnici, nechodí, nevie rozprávať. Bola som za ňou aj keď mi hovorili že nemám že keby som ja umierala ona by neprišla. Ale mne jej bolo lúto. Síce ju nepovažujem za mamu stále ňou z takej maličkej časti je. Keď som prišla na izbu neudržala som slzy neviem prečo. Snažila sa hovoriť aj keď som jej moc nerozumela. Chytila ma za ruku, povedala že chce pusu, že mám zajtra prísť. Vyzerala hrozne na rukách mala modriny lebo jej už ani nevedeli nájsť žilu na infuziu. Hlavu mala na bok oči vyvrátené. Rozprávala som sa s doktorom povedal že má poškodený mozog asi už nebude chodiť ani normálne rozprávať. Má zničené obličky. Neviem prečo ale odkedy som bola za ňou mám stále pred očami ten obraz ako tam leží na posteli...slabá modrinová, nevedela sa ani sama napiť tak som jej pomáhala a keď som sa jej spýtala či je smädná a či chce piť povedala žd áno ale so mnou a chytila ma za ruku a snažila sa držať si pohár sama...stále len plakala..keď som vyšla z jej izby neudržala som plač..jedna pani mi povedala nech sa nebojim že to bude dobré...ale ja viem že bude potrebovať 24hod starostlivosť..neviem či som hlúpa že sa o ňu boj alebo neviem ako by som ten pocit popísala proste mi to bolo strašne lúto...brat hovori aby už skapala a sestra ju nenávidi ani sa nečudujem...aj ja som ju nenávidela ale teraz...priatel hovori že na mojom mieste by za ňou ani nešiel...ale ja som mala pocit že si začala uvedomovať čo pokazila ..asi som hlúpa...neviem...
Odpustiť ,,mame,, ?
Tojejedno:
tak ako píše BielyTesak a PreTeba, nie ste hlúpa, je prirodzené, že je Vám mamy ľúto, je to Vaša mama (človek, ktorého milujete), bez ohľadu na to, aký život sa rozhodla žiť.
Čo sa týka odpustenia, veľa sa o ňom hovorí, samé o sebe však podstatné nie je (tj. to, že niekomu nebudeme odplácať to, ako sa k nám zachoval). Môžeme niekomu „odpustiť“, ale pritom, to, ako sa k nám zachoval nás bude zožierať celý život. To, čo je podstatné je vysporiadať sa s tým po emočnej stránke (prejaviť bolesť, smútok, hnev, atď., ktoré v nás správanie druhého človeka vyvolalo). Potom už ani „odpustenie“ nie je potrebné, deje sa prirodzene - prijímame to, čo sa udialo, tak ako sa udialo avšak už bez „emočného náboja“ a pristupujeme k situácii s nadhľadom.
To je to, čo potrebujete v prvom rade, tj. aby ste získala nadhľad a na základe toho sa rozhodla, čo s mamou ďalej, ako k nej budete ďalej pristupovať.
Každý sme strojcom vlastného šťastia, možno si mama začala uvedomovať, kam svojimi rozhodnutiami dospela a na zmenu už nie je veľmi čas...ak jej budete chcieť pomôcť je práve dôležité to, aby ste sa naučila „pracovať“ s tým, ako sa cítite a vždy sa vedela prinavrátiť k vnútornému pokoju a nedovolila, aby Vás mama (starostlivosť o ňu), komunikácia so súrodencami, partnerom a inými prevalcovali. Tieto situácie bývajú veľmi vypäté, vyvolávajú v človeku rôzne emócie, ako na hojdačke (píšem to aj z vlastnej, obdobnej skúsenosti).
Preteba píše dobre , niečo v sebe dusí a nevie to spracovať ..
Nie si hlúpa , všetci máme problémy , niektorý ich nezvládajú a tak začnú piť no neuvedomujú si ako tým ublížia ostatným.
Trocha viem aké to je , tiež som si vytvoril averziu voči rodičom keď ma nechali samého v bolesti .
Odpoveď na tvoju otázku ? áno , odpusť jej ... trápi ju to , možno si uvedomuje čo spravila a možno to vedela aj keď pila že ju kvôli tomu raz znenávidia jej vlastné deti no nedokázala to zvládnuť , niekedy je toho moc a najme keď to naraz spadne na človeka.
Stále je to tvoja matka a tie city tam budu vždy aj keď budu potlačené neviem ako hlboko. Myslela si si že sa tomu postavíš a nedovolíš emóciám aby ťa ovládli no tie nás ovládnu vždy , je to v poriadku , plač je práve ako ventil na emócie , keby ich v sebe dusíme tak nás zničia.
Budem k tebe úprimný , prešiel som si podobnou nenávisťou a ta ťa bude držať len na mieste , neposunieš sa ďalej a budeš s tým stagnovať , to práve prežíva tvoj brat. Odpustenie je na to dokonalý nástroj. Mne práve pomohlo odpustiť to keď som si uvedomil že aj ľudia čo mi ubližovali mali svoje problémy , nezvládali ich a dusili to v sebe , ventilovali to zo seba v podobe nenávisti , hnevu atď ... Nenávisť voči tým ľuďom človeku nepomôže , je normálne že aj po odpustení nebudeš musieť tých ľudí ale už nebudeš dusiť v sebe ten hnev ktorý ťa ničí a s touto skúsenosťou ľahšie zvládneš ostatné situácie v živote.
Držím palce aby to dobre dopadlo a hlavne veľa šťastia vo všetkom.
Pekný deň prajem.
bola na liečení už asi 4x a ja jediná som jej akosi verila že prestane...ja by som len asi chcela vedieť prečo začala piť...stále hovorila že jej mama ju nenávidi a kašle na ňu...že ju takto nemá rád stále sa len hádali...ale pamätám si že to takto nebolo vždy...klesla na úplne dno...každy mi hovori že sa prepije na druhý svet...a nemá k tomu ďaleko...
Závislosť sa má liečiť pozitívnou závislosťou. To im odkáž.
Urob tak, ako to cítiš. Nikto sa nemôže vcítiť do tvojej kože. Inak, no jasné, závislosť..., treba ich poľutovať, že? Blbosť jak traky všetky tie závislosti.
