Ahojte, chcela by som sa opytat na vas nazor co by ste robili v mojom pripade som zufala a neviem co robit .. so snubencom sme spolu 4a pol roka a mame 4mesacne babatko dievcatko no problem je v tom ze sme sa medzi sebou odcudzili.. zacnem poporiadku moj snubenec je dost tvrda povaha takmer vzdy musi mat pravdu a posledne slovo a co sa tyka nas viem ze ma lubi ale city ku mne mi skoro vobec neprejavuje kolko krat som ho prosila a plakala aby mi obcas povedal nieco pekne aka som krasna alebo ma len tak objal dal mi pusu kedykolvek nie len pri prichode z prace a pred spanim a ked mi tu pusu dal uz to nebolo tak vasnive ako pred tym proste len taku ibycajnu pusu na usta ziadna taka pekna romanticka dlha pusa urcite viete co tym myslim aj nase milovanie bolo uz dlhy cas tak dva krat do mesiaca a aj to som ho prosila aby bol uvolneny aby sme si dali nejaku predohru alebo proste nejak navnadil na to ale nikdy to tak nebolo proste stale len no podme na to a aj to proste stale zavrete oci pri tom ani sa na mna nepozrel ziadne take vzrusujuce dotyky ako keby sa nevedel nikdy uvolnit alebo ako to povedat aj ked ho urcite vzrusujem .. no samozrejme casto sme na seba zvysovali hlas bllo medzi nami iste napetie ale nejak sme to obaja nevnimali no potom som spoznala ineho chlapa mojho kolegu s ktorym nam hned bolo jasne ze medzi sebou mame sympatie hoc aj on mal priatelku tiez 4roky ..postupom casu samozrejme mi lichotili komplimenty od neho pomahal mi v praci kolko sa dalo az raz sme mali vianocny vecierok kde sme sa strasne opili a vyspali sa spolu obaja sme boli z toho napety ako a co bude ale aj on vnimal toze mam partnera a ja ze on mal partnerku ale proste medzi nami to vzrusenie a vsetko bolo tak silne ze sme s tym par krat pokracovali ale obaja sme to brali ako ulet flirt ..lenze neskor to uz nebol az taky flirt aj on aj ja sme sa zalubili a zacinali rozmyslat o spolocnej buducnosti ale vtedy som sa dozvedela ze som tehotna s mojim priatelom samozrejme sme sa tesili obaja na chvilku to bolo aj krasne vsetko medzi nami no ako som to povedala mijmu kplegovi strasne bol smutny zaroven nastvany lebo prave v tom case mi chcel povedat ze necha svoju priatelku a chce aby sme to skusili no namiesto toho samozrejme trochu ustupil kedze nechcel znicit vztah ked som tehotna navyse sme sa zasnubili asi o mesiac na to co sme sa dozvedeli ze cakame prirastok ..lenze za ten cas tehotenstva som zacala viac vnimat ze mi strasne vadi ze ma nevnima ako zenu proste nikdy nebolo take ze ma schmatne pobozka pomiluje ziadne take iskricky v nasom par rocnom vztahu zacala mi strasne vadit ta jeho necitlivost a navyse sme spolu prestali spavat v tretom mesiaci tehotenstva lebo mal nejaky blok alebo ako to povedat ze sa bal asi aby neublizil babu alebo co proste to medzi nami chladlo aspon z mojho pohladu aj som si predstavovala ze spolu budeme len tak lezat a on mi bude hladkat brusko bozksvat ho s tak prostd prrejaavovaat city no brrusko mi poohladkal len tak sem tam aj to mi to proste neprislo take ake by malo byt ..no za ten cas to proste s kolegom medzi nami stale bolo take ze sme nevedeli odolat a to prerastlo do toho ze sme spolu travili kazdy volny cas aj mimo prace a on sa spraval presne tak ako som si to predstavovala ze sa bude chovat snubenec proste choval sa tak ako by to babo blo jeho aj ked vedel ze nie az nakoniec chvel aby som sa prestahovala k nemu domov byva v rodinnom dome s rodicmi on ma svoju cast hore oni dole ja som to aj chcela ale na druhej strane som aj rozmyslala co bude s nasou rodinou taak sskm tto hrala zatial na dve strany snubenca som zasa prosilaaplakala par krat aby sa ku mne choval ako ku zene a zene ktora caka jeho dieta nakoniec plakal aj on ze prepac ano budem sa dobre spravat no to stale vydrzalo dva dni a tak sme sa vzdialovali az som porodila vtedy bol samozrejme velmi stastny chvile v porodnici boli pre mna velmi emotivne hormony robia svoje bola som rada ze pri mne snubenec bol kazdy den no ako sme prisli domov zacali prve problemy stres s prvym babatkom ktore stale plakalo malo koliky furt nieco a my sme sa zacali hadat ako psi nonstop zacala mi vadit kazda malickost co zrobil aj ked sa snazil aj raz za noc vstaval a pomahal prebalovat kedze to bolo narocne s rektalnou rurkou masorovat brusko malej a tak ale potom casto chodil domov unaveny samozrejme musel pomahat varit pratat zo zaciatku viac lebo nasa malicka chce byt nonstoo na rukach nic ine neexistovalo polezat nemohla ani kusoka tak domace prace stali kedze aj spinkat necgcela bezomna no neskor sa to upravilo aj som ju nosilaa v mosici a tak aaj bolo navarene popratane ale aj ja som si chcela oddychnut od malej a ked prisiel z prave chvilku sa pohral s nou no len ked zacala plakat uz ju daval mne velmi som zacala vnimat ze ju ma malo aj ked ju miluje ale potrebocala som viac pomici tak sme sa furt hadali mala z toho plakala teraz spava na gauci uz viac ako mesiac zatial co kolega s naami chcel uz viac krat skoncit ze on takto zit uz Nechce bud to skoncim alebo ostanem pri snubencovi a povedala som to vsetko aj rodicom samozrejme boli prekvapeny lebo nic nevedeli ze sanieco deje nechceli aby sme sa rozisli no ako si vsetko vypoculi aj jeho aj mna dali za pravdu mne ze on robil chyby inak predomnku mal zenu ktora ho opustila a rozviedli sa .. no napriek tomu si myslia ze nie je spravne aby som sla hned k inemu chceli aby sme sapokusili to dat dokopy no js sskm taak zamilovanaa taak som bola presvecena ze odchadzam a budem stastna s inym s rodicmi sme sa tiez pohadali .. ja som dist citliva a teraz uvazujem co dalej co mam robit zamyslam sa nad tym ako to zvladne snubenec keby sme odisli lebo mi nie je ukradnuty co je samozrejme ked mame spolu dieta .. aj som rozmyslala ci mu dat este sancu ci po tom vsetkom sa nieco zmeni lebo si aj uvedomil a prosil ma o sancu poslednu lenneviem ci by som este vedela ho lubit a predstavit si ze budeme mat spolu sex a tak ale keby som mu sancu dala tak neviem ci sa polepsi a kolega uz definityvne so mnou skonci a nebude sanca sa nikdy k nemu vratit .. prosimvas poradte co by ste robili v mijej situacii dakujem
Vážne narušený vzťah, spoločne dieťa a iný muž
Tento styl pisania je tak priehladny. Aj styl reakcii autorky/autora temy. Uz to je asi davno, co sa toto forum dalo brat vazne. Nemate niekto odporucania na nejake ine fora? diky
Lollka, máš pravdu. Nie moje snúbencove dieťa, ale tvoje snúbencovo dieťa! : )
Kafe :D
Lollka, nepredbiehaj dej, to kočka odhalí až v druhom dejstve :D
Ale inak pekne napísané, ide ti slina :)
A je to dieta vobec snubencovo? Ked bolo zrobene spavala si s dvoma muzmi
Chorche1:
je to v prvom rade o Vás samej, potrebujete prestať závisieť na tom, čo urobí Váš snúbenec alebo kolega...byť sama v prvom rade znamená, aby ste si pozametala pred vlastným prahom („vstúpila si do seba“), bez ohľadu na to, či žijete ešte na tom istom mieste.
Máte svojho kolegu rada a záleží Vám na ňom, alebo ste len sebecká a nechcete sa vzdať toho, čo Vám dáva (?)...niekoho skutočne milovať znamená nechať ho aj ísť, ak nie sme ešte pripravení na vzťah a svojim správaním a rozhodnutiami druhému ubližujeme/by sme mu viac ubližovali...aj keď samotný rozchod bolí, je príležitosťou pre všetkých dozrieť.
Pozrite sa, kde ste dospela tým, že ste svoje problémy neriešila (iba očakávala zmenu od partnera). Ak iba prehodíte výhybku a presťahujete sa k inému mužovi (a jeho rodičom) narobíte ďaleko viac zmätku okolo seba...Potrebujete prebrať vlastnú zodpovednosť za celú situáciu, vysporiadať sa s ňou (s tým ako sa cítite) a postupne svoj život meniť.
tvoja gramatika a stylistika je absolutne hrozna, hanba ti. A hanba aj za to, co si spravila svojmu partnerovi. Ano, hlavne on je na vine tomu, ze to takto je. Ale ty si namiesto podvadzania mala volit radikalne riesenie. Ak sa ti paci iny muz (kolega), no problem, ale len az potom, ak si ukoncis aktualny vztah. Tvoj partner sa ku tebe spraval hrozne (ak je pravda, co si napisala), ale NEVERA NIKDY NIC NEVYRIESI.
Nezdá sa ti, že radu si pýtaš s krížikom po fúnuse? Čo by som robila v tvojej situácii? Nikdy by som sa do nej nedostala!!!
Urobila si zo svojho života galimatiáš, sama si sa doň dostala, sama sa z neho musíš vyhrabať. A nevyhováraj sa na alkohol, na priateľa, na kolegu. Ty sama si na vine. A propos, to dieťa je určite snúbencove???
Ja som snubenca ziadala o to aby mi dal aspon tyzden nech mozem byt sama s malou doma ale nejak sa nic nekonalo same vyhovorky a ja nemam kam s malou odist inak by som sla sama ...a kolega sa so svojou ex rozisiel uz davno nim pol toka tomu bude povedal ze som mu otvorila oci ze to nemalo zmysel kdze mali nieco podobne ako my so snubencom aj ked o dost viac v pohode a nemali hlavne dieta ... A zmetok v tom on nema chce mna aj s malickou len povedal ze uz dlhsoe cakat nebude uz cakal dost a nechce aby som k nemu prisla s polrocnym dietatom co v podstate chapem .. snubenec uz vie co sa stalo sice nevie uplne detaily len tak zbezne a aj som mu povedala ze asi bude dobre ked odidem ku kolegovi pretoze takto sa trapi hlavne mala kedze sa hadame stale a to nechceme obaja aby sa trapila .. je smutny aj ma prosil p poslednu sancu ale ja neviem uz ci mu ju dat lebo si myslim ze sa nezmeni ked nebol schopny doteraz ma vnimat a keby som tomu sancu dala a nevyslo by to uz by som sa vratit nemohla ku kolegovi kedze mi jasne povedal ze mi dava pislednu sancu lebo on nechce byt ten druhy pre koho sa rozhodnem ked to nevyjde aj ked vie ze to mam tazke ze s dietatkom to je tak ... A zasa s kolegom si vo vsetkom sedime ibaze sme spolu este nebyvali co je samozrejme a tak v podstate neviem uplne co cakat aj ked zza ten cas straveny spolu sa pozname ale .. a dalsia vec ako som pisala byvali by sme s jeho rodicmi v roinnom dome aj ked kazdy by lsvoje poshodie .. viem ze by najlepsie bolo isty cas byt sama ale ked nemam kam ist byvat a z biednej materskej tazko nejaky podnajom takze som stratena .. lebo samozrejme na snubencovi mi zalezi ako na otcovi mojej dcery svojim sposobom ho mam rada sak sme spolu stravili zopar rokov a mame dieta ale dost sa to vsetko pokazilo ..
Chorche1: v prvom rade potrebujete byť sama (a s dieťatkom, ktoré Vás potrebuje), potrebujete si dopriať čas, z hlboka nadýchnuť a vysporiadať sa so všetkým, čo sa vo Vás nahromadilo z toho, čo ste prežila, aby ste získala rovnováhu a nadhľad...ak by ste sa teraz "angažovala", či už vo vzťahu so snúbencom alebo s kolegom, aj v jednom aj v druhom by ste sa len ponárala do ešte väčšieho zmätku...snúbenca prinútiť k zmene nedokážete, pokiaľ sa tak sám nerozhodne...rovnako Váš kolega má v sebe zmätok (z toho, čo ste napísala on sa so svojou priateľkou zatiaľ ešte nerozišiel (?)..ak je to tak, ponecháva si svoje zadné dvierka).
Rozhodnutie o tom, s kým žiť by nemalo byť o tom - buď jeden alebo druhý, ale o tom, aby ste si jedného dňa vybudovala vzťah, v ktorom budete s partnerom k sebe obaja úprimní, budete si prejavovať vzájomnú náklonnosť bez akýchkoľvek zadných dvierok.
Sústreďte pozornosť na seba, ale buďte aj k snúbencovi úprimná, o tom, čo sa stalo...časom (keď obnovíte svoj duševný pokoj) sa Vám ukáže cesta, po ktorej ísť..